Dojaté publikum v Karlových Varoch tlieskalo filmu Očami fotografky postojačky. Príbeh ženy, ktorá svoje tajomstvo povedala synovi až pred kamerou, teraz do kín uvádza festival Cinematik.
Zuzana Mináčová. FOTO - ARCHÍV MATEJ MINÁČ
Že jeho mama nevie v noci zaspať, na to bol Matej Mináč celý život zvyknutý. Moja mama nespáva, to je normálne, hovoril si. To, že prežila koncentračný tábor v Osvienčime, si uvedomil, až keď mal tridsať rokov. Keď prišla revolúcia a ona sa začala s minulosťou pomaly vyrovnávať a spracúvať, ako naša spoločnosť vníma slovenský štát.
„Nikdy ma to nezaujímalo, a ani ona o tom nehovorila,“ hovorí Mináč. „A keď aj opisovala svoji blízkych, tety a strýkov, spomínala iba na pochabé roky ich života. Vravela, že boli ľahtikári a sukničkári, čo chodili zabíjať čas do Monte Carla. Cítil som však v tých jej slovách tanec smrti v pozadí, blízkosť netušenej tragédie. A povedal som si: Kurnik, stále hľadáš veľkú drámu, veď tu ju máš pod nosom!“
O niekoľko rokov nakrútil film Očami fotografky.
Hotelová škola v osude nebola
Zuzanu Mináčovú poznajú všetci filmári v Česku aj na Slovensku, vedia o nej aj veľké hviezdy, čo chodia na festival do Karlových Varov. Fotí ich vždy z predných pozícií a nekompromisne im dáva pokyny v slovenčine. Travolta, sem sa otoč! Gibson, pozri sa na mňa!
S Richardom Gerem na festivale v Karlových Varoch. FOTO - ARCHÍV MATEJA MINÁČA
Spoločnú fotku mamy a syna cvakol Sir Nicolas Winton. FOTO - ARCHÍV MATEJA MINÁČA
„Rozhodla sa pre Strednú umeleckú priemyslovku, pretože ju mala dve minúty od domu a nemusela skoro ráno vstávať,“ hovorí Matej Mináč a nepopiera, že aj to rozhodlo o tom, že sa stal režisérom. Mama ho vraj dlho odhovárala, strašila ho, že ho budú všetci kritizovať a celý život sa bude zožierať pochybnosťami, či má talent, alebo nie. Mináč neskôr nakrútil film Všetci moji blízki a s dokumentom Sila ľudskosti o Nicolasovi Wintonovi precestoval svet. Keď zaň v Los Angeles dostal prestížnu cenu EMMY, volal domov s otázkou: „Ešte sále si myslíš, že som mal ísť radšej na hotelovú školu?“
Film Očami fotografky mal premiéru v júli v Karlových Varoch, publikum na konci niekoľko minút stálo a tlieskalo. Slovenskí diváci ho prvýkrát uvidia na festivale Cinematik v Piešťanoch a budúci štvrtok už bude v kinách.
Obyčajná žena sa nechala spoznať
„Mama sa dlho nakrúcaniu bránila,“ hovorí Matej Mináč. „Nakoniec súhlasila a zmierila sa tým, že bude musieť byť otvorená a úprimná. Je fotografka, takže sama vie, že bez tejto podmienky sa ani fotka nevydarí.“
Z filmu Očami fotografky. FOTO - TRIGGON
Ich spoločná filmová cesta znamenala výpravu na všetky zásadné miesta jej života – aj bleskovú zastávku v koncentračnom tábore. „Bol som veľmi nervózny, zle som sa na tom mieste cítil. Je v tom čosi metafyzické, neviem, akoby bola zem nasiaknutá krvou. Chcel som to rýchlo nakrútiť a vypadnúť preč. Práve vtedy sa však moja mama rozhovorila,“ hovorí Mináč. „Ako keby otvorila Pandorinu skrinku a nechala všetko vyliezť von.“
Film Očami fotografky je rekonštruovaným záznamom 20. storočia aj intímnym príbehom jedného životného tajomstva. „Dlho som si myslel, že moja mama je obyčajný človek,“ hovorí Matej Mináč. „Prežila love story, ktorá jej zachránila život – a celý život jej spôsobovala výčitky svedomia. Dnes je to už inak. Poznám ju lepšie a viem aj, že sa jej darí v noci spať.“
Festival Cinematik sa v Piešťanoch začína už vo štvrtok 10. septembra.
