Chasidské piesne 2
KONCERT / Moyzesova sieň 19.00
Bratislavský rabín Baruch Myers sa narodil a vyštudoval kompozíciu v Spojených štátoch, dokonca navštevoval prestížnu Juilliardovu školu. Na Slovensko prišiel až po Nežnej revolúcii a snažil sa spojiť duchovné povinnosti so záľubou k hudbe.
Jeho projekt Chasidských piesní prvýkrát predstavil práve festival Konvergencie v roku 2008 a okrem slovenských pódií znel už na talianskych, českých a švajčiarskych. Rovnaké podujatie teraz prináša jeho pokračovanie. Čo teda znamená tá dvojka v názve?
„Neustále sme sa snažili repertoár piesní rozširovať, ale teraz predstavíme celú novú sadu, ktorá má opäť bohaté historické korene, či už v ukrajinskej, poľskej, či ruskej kultúre,“ hovorí pre SME šéf festivalu Jozef Lupták. Ten bude na koncerte Myersa sprevádzať na violončele. Chasidi boli vlastne príslušníci židovského spoločenstva, ktoré vzniklo v osemnástom storočí na území Poľska a Ukrajiny. Pri výklade náboženských textov si pomáhali práve hudbou.
„Chasidi tvrdia, že melódia nesie sama silný obsah, sama vie pozdvihnúť ducha. Text by mal podľa nich byť v piesni prítomný vtedy, ak prináša nejaký príbeh alebo ponaučenie,“ dopĺňa Lupták a dodáva, že skladby nachádzali v rôznych zborníkoch, jednu dokonca v holandskom archíve. Okrem živých, tanečných rytmov sľubujú pridať aj pomalšie, meditačné melódie.
Chasidské piesne však budú iba záverom koncertného programu, ktorý obsahuje aj magickú Predohru pre židovské témy op. 34 ruského skladateľa Prokofieva, kde sa dopĺňa klavír so sláčikovým kvartetom a klarinetom.
V medzivojnovom období Prokofieva počas života v Amerike očaril notes plný židovských folklórnych piesní. Z nich vytvoril vlastnú skladbu. Jeden kritik síce toto dielo potom označil za patetické, avšak nepochybne obsahuje rovnaké spojenie oslavnej radosti a tragédie, ktoré v židovskej hudbe vychvaľoval aj skladateľov kolega a ďalší z velikánov 20.storočia Šostakovič.
Ten sa židovskému folklóru venoval neskôr ako Prokofiev, krátko pred druhou svetovou vojnou. Jeho Klavírne trio č.1 c mol tiež zaznie medzi stenami Moyzesovej siene.
Hudbu zvukovo doplní aj akustika priestoru, kde sa na začiatku minulého storočia usadilo prvé rozhlasové štúdio.
Wariot Ideal: GundR
Divadlo / Stanica Žilina 19.00
Je mnoho horolezcov, nad ktorými v náročných vysokohorských podmienkach zvíťazila príroda a zo svojich výprav sa už domov nevrátili. Aj o tom je inscenácia GundR, s ktorou sa na žilinskej Stanici Záriečie dnes a zajtra predstaví autorský tím českého súboru Wariot Ideal.
FOTO – STANICA ŽILINA
Extrémne zážitkové divadelné predstavenie sa odvíja od príbehu svetoznámych horolezcov – bratov Messnerovcov. Tvorcov inšpirovala skutočná udalosť – súrodenci pred viac ako štyridsiatimi rokmi vyliezli na jeden z najvyšších vrcholov sveta, himalájsku horu Nanga Parbat.
Mladší z bratov sa však z tejto expedície nevrátil. Ich tragické dobrodružstvo je okrem príbehu o vášni k horolezectvu, vytrvalosti, pokore a prekonávaní vlastných možností zároveň príbehom výnimočného bratského vzťahu, zaťaženého osobným bojom staršieho brata Reinholda, obvineného z bratovej smrti.
Členovia súboru v inscenácii využívajú nezvyčajné audiovizuálne prostriedky na intenzívny a autentický divadelný zážitok.
(ea)
Debris company: Soliloquy&monologue
Tanečné divadlo / Nultý priestor A4 Bratislava 20.00
Monológ jednej z ústredných postáv kultového Ulyssea sa stal východiskom novej inscenácie súboru Debris Company. Poslednú kapitolu svetoznámeho románu Jamesa Joycea, čo sa v mnohých ohľadoch viaže na slávny Homérov epos, uchopili ako predlohu pre svoje tanečno-divadelné predstavenie.
FOTO – DEBRIS COMPANY
V javiskovej adaptácii pracujú s myšlienkovými pochodmi koncertnej speváčky Molly Bloomovej, manželky reklamného agenta Leopolda Blooma, ktoré sa objavujú v poslednej kapitole románu. Jej postava ich fascinuje, cez ňu sa pokúšajú uchopiť fungovanie podvedomia uprostred reality každodenného života.
Vychádzajú z voľného prúdu pocitov, myšlienok a čriepok pamäti, miešaných s fantáziou a presahmi do reálneho sveta. Zároveň sa pokúšajú otvoriť nový priestorový rozmer pre rytmické a rituálne vyznanie súčasnosti, ktorá nás obklopuje. V réžii Jozefa Vlka sa v hlavnej úlohe predstavia choreografka Stanka Vlčeková a herec Vlado Zboroň.
(ea)
Autor: ea
