Inherent Vice – Skrytá vada
FILM / FK Nostalgia 19.30
Kto je Thomas Pynchon? Muž, ktorý sa nestretával s novinármi a ktorého tvár poznáme len zo školských ročeniek a študentských čias – posledné jeho fotky sa zachovali z päťdesiatych rokov minulého storočia. Vie sa o ňom, že dnes prichádza na prah osemdesiatky a že záhada okolo jeho identity pomáhala predávať jeho mimoriadne zložitú prózu.
Jedna konšpiračná teória dokonca uvádza, že Pynchon je iba pseudonymom pre iného tajomného literáta J. D. Sallingera. Rovnako nejednoznačný je aj Pynchonov štýl – magazín NewYorker raz autora prirovnal k matematikovi – dokáže totiž manipulovať slovami tak ako iní s číslami, dokáže vyrátať dôraz každého slova a vety.
A ešte účinnejšie dokáže zneisťovať čitateľov. Postavám sa v jeho príbehoch nedá dôverovať, podnecujú atmosféru paranoje, ich protivníkmi sú veľké korporácie a málokedy nachádzajú odpovede na veľké filozofické otázky, ktoré ich trápia. Tak jeho knihy zhrnul portál Vulture.
Na trhu sa naposledy Pynchonova próza objavila pred dvoma rokmi – novelou Bleeding Edge reagoval na globálne zmeny po útokoch na jedenásty september a vplyv internetu na spoločnosť.
Mnohé jeho knihy fanúšikovia poctili označením kultové a rovnako nadšene privítali aj to, že titul Inherent Vice alebo v prekladovom názve Skrytá vada sfilmuje režisér Paul Thomas Anderson zodpovedný za drámy Magnólia, Čierna krv či Majster. Americkými kinami prefrčal už v decembri s veľmi nízkymi tržbami, tie slovenské tak obišiel úplne.
Dnes sa to pokúsi napraviť Filmový klub Nostalgia. Kriminálny príbeh sa odohráva v skorumpovanom Los Angeles krátko po dolapení neslávne známeho vraha Charlesa Mansona. Starnúci detektív Larry s tvárou Joaquina Phoenixa si začína uvedomovať, že kvetinová éra sa skončila. Navštívi ho bývalá priateľka – chce zistiť, kde sa stratil jej milenec, realitný magnát.
Amores Pasados
KONCERT / Koncertná sieň Klarisky, Bratislava 20.00
Melódie hardangerských huslí a súzvuk lutnových strún s čistým hlasom tenoristu Johna Pottera. To všetko sa snúbi v albume Amores Pasados, ktorý aj britský Guardian opísal ako „náladovú kolekciu lutnových piesní“. Neobyčajnosť tohto hudobného diela však spočíva ešte v niečom ďalšom. Pokúša sa totiž preklenúť priepasť medzi umelou a popovou piesňou. Prepája tak klasické skladby skladateľov minulých storočí s víziami Johna Paula Jonesa z kapely Led Zeppelin, Tonyho Banksa z Genesisu alebo speváka Stinga.
Práve oni sa pokúsili nanovo zaranžovať dávnu poéziu a zúročiť priamu príbuznosť rockovej hudby a princípov hudby 17. storočia. John Potter na albume spolupracoval aj s nórskou sopranistkou Annou Marie Frimanovou a lutnistami Arielom Abramovichom a Jacobom Heringmanom. V lutnovom podaní tak dnes zaznie napríklad aj skladba speváka Stinga Bury me deep in the greenwood, ktorá bola pôvodne určená pre film Robin Hood.
Autor: mog
