Ilustrácia by nemala len prekresľovať text, mala by ho dopovedať, myslí si Veronika Klímová. Kniha Hlbokomorské rozprávky, ktorú ilustrovala, získala na tohtoročnom Bienále ilustrácií čestné uznanie.
Kubistické prasiatka rozohrávajú operné predstavenie v lese, duchovia sa rozplývajú v akvareli a hračky rozpútavajú revolúciu v mestských uliciach. Obrázky na bienále sú tak bohaté, že slovný sprievod nepotrebujú. Cestu Nilsa Holgersona alebo Červenú čiapočku dokážu detskí diváci rozpoznať aj sami.
Neznamená to však, že by sa na výstavu 25. ročníka mohli vybrať bez sprievodu rodičov. Je tu niekoľko obrázkov, pri ktorých sa im ešte výklad múdreho dospelého zíde. Zvieratiek a veselých farieb je tu, samozrejme, dosť, ale sedemhlavý potkaní kráľ z Luskáčika alebo exkurz do strašidelného domu by ich možno vydesili. Surrealistické výjavy zas zmiatli a zašifrované výpovede zneistili.
Sú dokonca prípady, keď by ani historický výklad nebol na škodu. Umelci z Číny sa napríklad inšpirovali domácimi bájami, tí z Ghany zobrazili domorodé rituály a Iránci sa nezľakli ani krvilačnejších motívov so zotnutými hlavami.
Nebojme sa dotvoriť si svet
Bienále ilustrácií Bratislava sa za päťdesiat rokov svojej existencie stalo najväčšou súťažou svojho druhu vo svete. Každé dva roky prináša do nášho hlavného mesta príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo robí z ilustrácie dobrú ilustráciu a akú ilustráciu chcú mať vo svojich knižkách deti. Čo ich očarí, pri čom sa zasnívajú a pri čom rozmýšľajú?
Detskú porotu napríklad tento rok najviac očarili scény zo zatopeného mesta od holandského umelca Mrtijna van der Lindena. Svet plný rýb si v rozprávkovej knižke Jonas en de visjej van Kees Poon – Jonáš a rybičky vysníval malý chlapec po tom, čo si nasadil slnečné okuliare.
Hlavná medzinárodná porota sa rozhodla inak, Grand Prix prisúdila britskej umelkyni Laure Carlinovej za ilustrácie v knihe A World of Your Own – Vlastný svet. Chcela v nej deti motivovať, aby si vymysleli svet podľa vlastných predstáv.
A v knihe The Iron Man – Železný muž ich zas vyzýva, aby sa spolu s ňou ponorili aj do dospelejších tém. V jednom z jej kreslených výjavov sa napríklad prekrývajú vojnové scény z niekoľkých historických výjavov naraz. Vojaci sa skrývajú v zákopoch, rytieri útočia katapultmi a prehistorickí bojovníci utekajú s oštepmi.
Laura Carlin dostala od poroty prednosť pred tristo ďalšími autormi. Čím tak zaujala? „Výber je, samozrejme, vždy subjektívny, ona však bola favoritkou už v piatom, šiestom kole hlasovania, a tých bolo dokopy deväť. Mňa zaujala postmoderným spracovaním. Tým, že využívala viac médií, techník aj humor,“ hovorí slovenský porotca, maliar Karol Felix.
Aj v kresbe môže byť slovná hračka
Jeho zahraniční kolegovia tvrdia, že pre ilustráciu je dôležitá spojitosť s textom, originalita a inovatívnosť. Víťazov bienále vyberali štyri dni. Pochválili aj viacerých slovenských autorov, hoci ocenenie – čestné uznanie – získal len vydavateľský počin Hlbokomorské rozprávky.
Knižku Moniky Kompaníkovej ilustrovala Veronika Klímová. Jej grafiky sa originálne tlačili linotypom z pantónových farieb, ktoré sa v tlačiarni nedajú bežne nájsť. O svojej predstave o ideálnej ilustrácii Klímová hovorí: „Obrázok by nemal len prekresľovať text, skôr by mal jeho príbeh dopovedať.“
Zahraničným porotcom sa tiež páčili diela Daniely Olejníkovej, ktorá na bienále vyhrala pred dvomi rokmi. Tentoraz sa medzi víťazov neprebojovala, organizátori jej však venovali samostatnú výstavu. Aj ona súhlasí s názorom Veroniky Klímovej, že ilustrácia by mala text dotvárať. pre ňu sú však dôležité aj farby a často sa necháva inšpirovať slovnými hračkami.
Ilustrácie z celého sveta sú do konca októbra vystavené v Dome umenia na bratislavskom Námestí SNP. Už tradične je na výstave ešte viac dospelých ako detí. Pretože tí nepotrebujú slnečné okuliare ako Jonáš z Holandska. Im stačí prísť so spomienkami na knižky, ktoré im kedysi čítali ich rodičia pred spaním. Možno ich v sebe nosili aj maliari Albín Brunovský a Miroslav Cipár, keď súťažnú prehliadku zakladali.
