. Slobodná Európa je skupina, ktorá nemá potrebu posúvať sa novými smermi, hovorí basgitarista Martin Žumo Zimányi.
"V špinavom meste stratený, unavený a zničený, ulicou šlapem a nič nečakám," spieva Slobodná Európa a basgitarista Martin Žumo Zimányi už odpočítava hodiny, keď si ju zahrá piatok na koncerte v bratislavskom MMC. Skupina má túto pieseň rada, a preto ju má v koncertnom programe zakaždým a všade. Dokazuje ňou, že hoci sa na pódiá vracia vždy s novou energiou, vždy zostáva vo svojom starom, plne funkčnom móde.
"Slobodná Európa nie je skupina, ktorá by potrebovala niečo meniť," hovorí Žumo. "Meníme sa len veľmi nenápadne, ja si napríklad vymení dlhorukávovú čiernu košeľu za krátkorukávovú čiernu košeľu, a keď pristúpime k tomu, že by sme nad seba zavesili tri nové svetlá, je za tým riadna diskusia. Slobodná Európa hrá stále rovnako a jej sila je práve v tom, že je to takto."
Keď skupina skladá svoj koncertný program a stavia ho na starých hitoch, nemá pocit, že sa nostalgicky vracia do svojho hviezdneho obdobia. Povedzme do začiatku 90. rokov, keď vydala platňu Pakáreň. Stále sa hrdo hlási k tomu istému duchovnému rozpoloženiu a tomu istému hudobnému názoru, aký mali v časoch, keď Sveťo Korbel a Whisky skladali prvé pesničky.
Koncert otvorí o 20.00 skupina Ramones Bratislava.
Marián Varga krstil Slobodnej Európe vlaňajšiu platňu Štvorka.
Martin Žumo Zimányi sa k starej partii pridal len v roku 2012, nahradil zakladajúceho člena Braňa Alexa, čo mu umožňuje vidieť kapelu ešte ako človek zvonku, fanúšik a zároveň nezávislý hudobník. Hovorí o nej: „Slobodná Európa necíti potrebu posúvať sa novými smermi, nechystá sa chytať nové trendy. Pri jej pesničkách nerozoznáte, kedy vlastne vznikli. Páči sa jej, keď kapely hrajú svoju nadčasovú hudbu ako napríklad Bruce Springsteen, ktorý má stále rovnako silné piesne a je jedno, či vznikli pred tridsiatimi rokmi, alebo včera."
V Bratislave koncertuje Slobodná Európa väčšinou len raz za rok. Tentoraz si prizvali kapelu Ramones Bratislava a Mariána Vargu, ktorý jej je blízky undergroundovou dušou a vlani bol krstným otcom albumu Štvorka. Z neho už sú dnes dve pesničky, ktoré sa zaradili k najväčším hitom: Vesmír a Stredná trieda. Je už tradíciou, že kapela popri hraní a spievaní stíha komentovať slovenskú spoločnosť a politikou - raz prejaví trochu hnevu, raz revolty a občas aj depresiu.
Preto má aj Martin Žumo Zimányi rád pieseň Unavený a zničený. "To nie je žiadna depresívna pesnička," hovorí. "Pri nej sa cítim skoro ako v popovej kapele, pretože má melodickú linku, ktorá rastie do silného refrénu. Cítim, že ľudia chápu jej vnútornú výpoveď a stotožňujú sa s ňou. Som rád, že na takéto témy nerezignovali. A keď už majú mnohé svoje problémy za sebou, môžu si ju s nami zaspievať s nadhľadom."
Pokrvní bratia
MUZIKÁL/ Divadlo Nová scéna, Bratislava 19.00
Keď v roku 1982 napísal anglický dramatik Willy Rusell príbeh o bratoch-dvojičkách, ktorých chudobná matka ako malých rozdelila, aby sa dokázala postarať o svoje ďalšie deti, nemal veľké ambície. Prezentoval ho ako školskú hru. Vtedy ešte netušil, že o dva roky neskôr prerazí aj v londýnskom West Ende a z jeho hry sa stane jeden z najdlhšie hraných muzikálov, ktorý bude žať úspechy po celom svete od Broadwaya až po Austráliu.
V deväťdesiatych rokoch u nás príbeh zinscenoval aj Jozef Bednárik, dnes ho v sviežom, mladistvom obsadení môžete vidieť opäť - v réžii Ľubomíra Pauloviča. „Muzikál Pokrvní bratia je titul ako ušitý pre súbor Novej scény. Jednak je to veľmi príťažlivý príbeh s výbornou hudbou a piesňami, a potom sú tu herci všestranne zdatní,“ hovorí.
Do rolí bratov obsadil hercov Lukáša Pištu a Vladislava Plevčíka, alternovať ich budú Dávid Hartl a Dárius Koči. V hlavnej úlohe matky Johnstonovej sa predstavia Mirka Partlová a Janka Lieskovská.
FOTO: René Miko
Danielov svet
KINOTIP/ Nástupište 1-12, Topoľčany 18.00
Ak sa zvrhlé sexuálne predstavy nikdy nezrealizujú, sú aj napriek tomu až také škodlivé, že automaticky musia viesť k odsúdeniu jedinca spoločnosťou? Túto otázku rozoberá česká režisérka Veronika Lišková v dokumente o mladom pedofilovi Danielovi.
On sám zavrhuje myšlienku, že by túžil svoje pedofilné predstavy uskutočniť, rovnako odmieta aj to, že by sledoval detskú pornografiu. Deti vníma len ako objekt svojej platonickej, romantickej lásky. Lásky o ktorej vie, že nikdy nebude naplnená.
V dokumente vystúpil z anonymity a predstavil sa ako homosexuálny pedofil, ktorý je zamilovaný do malého chlapca. Niekoho to možno morálne uzemní, pre niekoho táto téma ostane neprelomiteľným tabu. Množstvo divákov však Danielovu stigmu prijalo.
Intímny dokument zaujal na tohtoročnom festivale v Berlinale a v Karlových Varoch, minulý rok získal aj Cenu divákov na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave.
FOTO: Artcam
Autor: mog
