Hrdinka psychologického trilleru Dievča vo vlaku nie je pekná ani úspešná. Kniha sa však stala vo svete jedným z najlepších debutov roka. Doteraz sa jej predali asi 4 milióny kusov. Podľa časopis Glamour je Paula Hawkins autorkou roka 2015.
Debut 43-ročnej Britky Dievča vo vlaku 33 týždňov dominuje v rebríčku New York Times, z toho 21 týždňov na prvom mieste. Nie je úplne bežné, aby sa kniha britskej autorky stala takou úspešnou aj v USA, kde sa jej doteraz predali až 3 milióny výtlačkov. Stephen King o knihe na twitteri napísal, že s ňou prebdel celú noc. Paula Hawkins predtým pod pseudonymom na objednávku napísala tri romantické drámy, no veľmi sa k nim nehlási - neboli veľmi úspešné - preto sa teraz hovorí o jej debute. Študovala filozofiu a ekonomiku v Oxforde a pracovala pre denník The Times, kde sa venovala ekonomickým témam.
Rozprávačky príbehu sú tri: Rachel, Megan a Anna. Podoba mien by mohla symbolizovať aj tri rôzne kultúry a naznačovať, že násilie na ženách – ktoré je de facto témou knihy – je všadeprítomné. Alebo sú to, v duchu Kunderovej definície románu, autorkine tri experimentálne „ja“, ktorými skúma niektoré témy ľudskej existencie.
Kladný mužský hrdina je srbský utečenec
Hlavnou postavou, dievčaťom vo vlaku, je Rachel. Každý deň cestuje vlakom za prácou do Londýna a potom naspäť do Ashbury, do domu priateľky, u ktorej v podnájme býva. Neskôr už dochádzanie za prácou len predstiera, keďže o ňu prišla. Z okna vlaku pozoruje zakaždým dom pri trati a na jeho terase dvojicu, muža a ženu. Žena z tejto dvojice, Megan, jedného dňa zmizne. Rachel neďaleko pozorovaného domu bývala s exmanželom, ktorý tu zostal žiť so svojou aktuálnou manželkou Annou. Osudy dvojíc a Rachel sa prepletú.
Pohľad mužských hrdinov nám autorka v prvej osobe neponúka. Akcentuje tak ženskú optiku, ale aj ženský prvok vo svete, v ktorom je moc stále koncentrovaná prevažne v rukách dominantných mužov. Mimochodom - aké aktuálne - jediný jednoznačne kladný mužský hrdina, stelesňujúci dobro aj vo vzťahu k ženám, je moslim, srbský utečenec.
Pre psychologický triler si autorka zvolila jednoduchú štruktúru. Kapitoly sú označené názvom dňa v týždni s dátumom. Nasleduje poznámka, či sa dej odohráva ráno alebo večer. Ide vždy in medias res, v prvej osobe, ale rozprávaním inej hrdinky. Ani jedna z nich - z rôznych dôvodov - nie je zamestnaná. Pracujú iba muži.
Ženské outsiderstvo
Napätie dáva textu dynamiku. Povedzme, že ide o detektívku s veľkou pridanou hodnotou, na aké sme zvyknutí u Agathy Christie, ktorú Paula Hawkins tak obdivuje.
Za čo však možno autorke najviac pogratulovať, je málo zobrazovaná téma ženského outsiderstva. Jej hrdinka nie je pekná ani úspešná. Rachel je tučná, prepadla alkoholu a vyhodili ju z práce. Nemá muža a nie je ani matkou. Nemá nič z toho, za čo muži ženy obdivujú a vďaka čomu ich spoločnosť akceptuje. Je však sama sebou. Paula Hawkins si trúfla navzdory všetkým klišé vytvoriť obraz dokonalej lúzerky a dokázala ju navyše urobiť sympatickou. Jej outsiderstvo môže mať, najmä na ženy, čitateľky, katarzný účinok.
Autorka dostáva otázky, či je kniha autobiografická. Tvrdí: „Ako každý autor, som trochu straka, a pri písaní sa inšpirujem vo svojom okolí. Ide však naozaj len o kúsky osobností. Nikoho konkrétneho v mojich postavách nenájdete.“ Po odmietnutí jej poslednej romantickej drámy zostala bez peňazí, zavrela sa na pol roka doma a písala knihu, tentoraz podľa vlastného nápadu. K novinárčine sa už nechcela vrátiť. Inšpirácia alkoholizmom sa vraj ponúkala. „Tu v Anglicku žijeme v kultúre, ktorej dominuje alkohol. Nie je ťažké zažiť spúšť, ktorú spôsobuje alkoholizmus.“ Hlavnej hrdinke spôsobuje výpadky pamäti, a tým sa dej viac zamotáva.
Keďže sa neviete dočkať rozuzlenia, knihu zhltnete aj za deň. Hrdinka napriek absencii klasických „ženských“ čŕt túži po láske, aj po láske svojho bývalého, ktorý ju podvádzal a vymenil za inú. Od nikoho si nevypočuje nič pekné. „Bola si ožratá ako sviňa. Špinavá, smradľavá, pod obraz Boží,“ povie jej exmanžel. A predsa - príjemné čítanie!
