„Medzerový plod je veľmi osobnou výpoveďou, v tej knihe som písala o odchádzaní mamy, ako som sa cítila po jej smrti. Keď človeku odíde rodič, vždy mu to zmení život. Začína si uvedomovať vlastné starnutie,“ hovorí spisovateľka Veronika Šikulová pre SME o najlepšej slovenskej próze vydanej za posledný rok.
Kto riskuje, vyhráva
Vo finále súťaže Anasoft Litera sa síce ocitla už niekoľkokrát, ale ako víťazku z desiatich finalistov ju za Medzerový plod vybrali až teraz. Výsledok vyšiel z niekoľkohodinových rozhovorov, atmosféra pri rozhodovaní však medzi päťčlennou porotou nebola nijako vypätá.
„Slovenská próza je mimoriadne rôznorodá, pestrá. Čo sa týka najlepších textov, všimli sme si, že témou diel bola často choroba blízkeho, prípadne intenzívne prežívanie okolitého sveta, napríklad prostredia,“ tvrdí jedna z porotkýň Ivana Taranenková. S kolegami posudzovali literárne kvality, snažili sa diela hodnotiť v kontexte ostatných finalistov. Do užšieho výberu sa z desiatky dostali okrem Šikulovej ešte Alta Vášová a Peter Juščák.
Pri rozhodovaní sa vraj už na začiatku dohodli, že nebudú nijako brať ohľad na to, či už niektorý z finalistov cenu vyhral viackrát. „Zaujímalo nás, čo text prináša po obsahovej stránke, či je autor ochotný riskovať, alebo len opisuje akýsi stereotyp,“ dodáva Taranenková.
Evitovky odkladáme
Minuloročná ponuka slovenských próz priniesla takmer dvesto kandidátov. Porota sa snažila prejsť všetky knihy, ale niektoré odkladajú po niekoľkých stranách – to sú podľa Taranenkovej často prípady evitoviek alebo textov, ktoré sa snažia len zarobiť. Každý z porotcov navyše prináša vlastné tipy na zaujímavé knihy.
Súčasná víťazka Veronika Šikulová by z konkurencie cenu venovala aj Alte Vášovej, Ivanovi Koleničovi alebo Máriusovi Kopcsayovi. Skutočnosť, že opisuje osobnú skúsenosť, neberie ako psychologickú pomoc, skôr písanie vníma ako bežnú prácu. „Vždy je príjemné, keď niekoho za ňu ocenia,“ myslí si. Súčasťou ocenenia je aj finančná odmena desaťtisíc eur, Šikulová ešte nemala predstavu, na čo ju minie.
Aj Šikulovej otec Vincent bol, mimochodom, významným spisovateľom. Bála sa autorka niekedy porovnávania s ním? „Otec písal iné knihy. Strach som mala vtedy, keď som vydávala prvé texty – teraz to mám už za sebou,“ odpovedá Šikulová.
Na vine je výchova
Už roky je smutné, že väčšina kníh finalistov vychádza v nízkom náklade. Literárna vedkyňa Taranenková si myslí, že problém je jednak v počte obyvateľov na Slovensku, ako aj v zlyhaní literárnej výchovy na školách. Čitatelia však na Slovensku žijú a vybrali si vlastného víťaza, je ním Peter Balko s románovým debutom Vtedy v Lošonci.
Aj keď hodnotenie kníh nie je exaktnou vedou, ocenenie Anasoft Litera je dôkazom, že literatúru možno objektívne posúdiť – respektíve, ako to nazýva Taranenková, ide o intersubjektívnu disciplínu.
Výsledky ocenenia Anasoft Litera odzneli aj vo vysielaní Rádia Devín a na slávnostnom ceremoniáli v Mestskom divadle POH v Bratislave.
