Nobelova cena za literatúru sa Slovensku vyhýba, a tak žiaden z našich bardov či prozaikov si zatiaľ domov nepriniesol ani diplom a ani osem miliónov švédskych korún, pre ľahšie počítanie, aktuálne čosi vyše 800-tisíc eur.
Ako vo svete?
Nobelovka stále zostáva najprestížnejšou a najlepšie platenou literárnou cenou. Ale nie je jediná z medzinárodných cien, pri ktorých si môže autor prilepšiť.
Španielska cena pre romány Premia de Planeta Novela je spojená so šekom na 600-tisíc eur. 500-tisíc eur sprevádza ďalšiu literárnu cenu – Astrid Lindgren Memorial Award, určenú pre autorov detskej literatúry.
Štvrtou najlepšie platenou cenou je opäť medzinárodná, ale udeľovaná v Nórsku – Cena Henrika Ibsena za najlepšie dramatické dielo. Premiant si odnesie niečo vyše 250-tisíc eur. Ani takéto zemiakové miesto by sa isto slovenskému literátovi nemálilo.
Literárnych cien s odmenou na úrovni 100-tisíc eur či dolárov je vo svete niekoľko desiatok, národných aj medzinárodných. Niektoré sú špecificky žánrové, napríklad medzinárodná, ale v Španielsku udeľovaná Prime RBA de Novela Negra s dotáciou 125-tisíc eur pre najlepších autorov kriminálnej literatúry či cena Montreal International Poetry Prize s dotáciou 50-tisíc dolárov za jednu báseň.
Národ literárnych cien
Keby sme merali prestíž literárnych ocenení peniazmi, jednoznačne sa na prvé miesto s veľkým predstihom postaví Anasoft Litera za najlepšiu prózu uplynulého roka, ktorá je dotovaná sumou 10-tisíc eur. Na Slovensku funguje desať rokov, je mladá, ale dnes už rešpektovaná aj vďaka programovej práci na jej priebežnej celoročnej medializácii. Na druhom mieste so sumou 2100 eur sa umiestňuje Cena Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu. Pomyselnú tretiu priečku obsadí Cena Dominika Tatarku, ktorú udeľuje Konzervatívny inštitút s nadáciou Milana Šimečku, s prémiou 1700 eur.
O zemiakovú medailu so sumou 1500 eur sa delia na štvrtom mieste Cena Jána Johanidesa, ktorú udeľuje Literárne informačné centrum v spolupráci s mestom Šaľa, a Cena Bibliotéky pre najlepšiu ženskú autorku.
Literárny fond udeľuje aj ďalšie ceny s nižšími dotáciami. Ale to nie je všetko – literárne ceny udeľujú aj Asociácia organizácií slovenských spisovateľov, Spolok slovenských spisovateľov, knihu roka odmeňuje časopis Knižná revue, Bibiana usporadúva súťaž o Najkrajšie knihy Slovenska vo viacerých kategóriách. Svoju Cenu Alexa Austa udeľuje Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenska, ceny udeľuje aj kníhkupecká sieť Panta Rhei a občas sa medzi nominovanými v kategórii literatúra a publicistika na Krištáľové krídlo objaví literát. A dokonca aj ministerstvo kultúry oceňuje pôvodnú tvorbu.
Vlastne to vyzerá, že na Slovensku je pre každého spisovateľa nejaká cena. A to sme ešte nespomenuli literárne súťaže, akými sú napríklad Poviedka, ktorú každoročne organizuje vydavateľstvo Kolomana Kertésza Bagalu, Jašíkove Kysuce a ďalšie.
Renomé
Aj keď je ťažké povedať, čo znamená slovo prestíž, prakticky pri všetkých cenách sa stretávame s tým, že ide o prestížne ocenenie. Nakoniec, ocenenie by také malo byť.
„Každá z cien Literárneho fondu má svoju osobitnú históriu a genézu. Tak ako sa vyvíjala naša národná literárna tvorba, v ktorej majú nezastupiteľné miesto aj tvorby národnostných menšín, tak sa postupne kreovali aj ceny, ktoré sa stali výrazom hlbokej úcty k autorom a ocenením ich literárnych snažení,“ povedala o zmysle literárnych cien Mgr. Eva Kenížová, námestníčka riaditeľa Literárneho fondu.
Peter Zajac, predseda Ceny Dominika Tatarku, hovorí o dôležitosti postojov: „Cena vznikla ako reakcia na infláciu rozličných cien a pôct mečiarovského režimu. S Martinom Bútorom a Martinom M. Šimečkom sme sa rozhodli, že proti nim treba postaviť nezávislú cenu, ktorá v sebe bude zlučovať autoritu vynikajúceho diela, napísaného v príslušnom roku autorom s jasnými občianskymi postojmi.“
Poznáte nositeľov?
Spisovatelia nie sú u nás, bohužiaľ, celebrity, čo je v rozpore s naším proklamatívnym búchaním sa do pŕs pri cyrilometodskom či štúrovskom odkaze. Naši prezidenti, ešte aj ten, ktorý sa sám vyhlasoval za spisovateľa a fotografa, sa chvália tým, že sa fotia s hokejistami, kým umelecká špička je v tieni.
A prestíž literárnych cien vo verejnosti je minimálna. Možno je to aj tým, že samotné inštitúcie, ktoré ceny udeľujú, sa o medializáciu príliš nestarajú – s výnimkou ceny s najvyššou dotáciou Anasoft Litera.
Eva Kenížová z Literárneho fondu si priam tradične povzdychla: „Naše snahy o medializáciu laureátov cien a prémií za literárnu tvorbu často narážajú na nezáujem médií, hoci ich na odovzdávania pozývame a o laureátoch informujeme v dostatočnom časovom predstihu.“