TEXT: Martin Kasarda
Profesor dejín sa nezaprie: Umberto Eco miluje históriu aj historky v nej ukryté, dokáže spájať fantazmagórie a fakty do omáčky, ktorú si môžete vychutnať hoci na milánsky spôsob.
Lenže, my gurmáni vieme, že pasta milanese vlastne neexistuje, pretože nájdete desiatky receptov, ako sa má pripravovať. So slaninou a bez nej, so šampiňónmi či šunkou, s cibuľou, ale aj bez cibule. Nuž, pasta bolognese či pesto genovese majú recept ustálený, ale milánska omáčka?
Tak trochu ako Ecov román Nulté číslo – neviete, či vám chutí, ako základ k vínu neublíži, ale čakali ste čosi ako rozkoš. Dočkali ste sa jedla, v ktorom sú niektoré súčasti vynikajúce, ale tie samotné základné cestoviny akoby boli rozvarené. Prepáčte, pán profesor.
[content type="citation"]Eco neraz s vtipom a gracióznosťou jemu vlastnou ukazuje, ako sa jednoduchým spôsobom dá manipulovať s faktami.[/content]
Príbeh bez príbehu
Ktosi, ktosi veľmi bohatý má záujem rozbehnúť denník. Vlastne ani nie rozbehnúť, ale skôr vytvoriť zdanie, že sa rozbieha nový denník s cieľom robiť investigatívnu novinárčinu a odhaľovať... vlastne v Taliansku a odhaľovať?
