Prezerať si národné štatistiky, to privádza islandského režiséra Rúnara Rúnarssona do mierneho zúfalstva. Stúpa počet alkoholikov, stúpa počet životov bez perspektívy, stúpa počet dievčat, ktoré znásilňujú vlastní kamaráti. Na festival v San Sebastiane prišiel s filmovou meditáciou nad tým, ako sa dá v takých podmienkach vyrásť a dospieť – a dostal za to hlavnú cenu. Nazval ju Sparrows.
„Na Islande všetci pijú. V zime preto, že im chýba svetlo, v lete preto, že je svetla priveľa a nevedia, čo s prebytkom energie,“ hovorí Rúnarsson.
Pred štyrmi rokmi debutoval drámou Sopka. Bola o zmierovaní sa a jej forma napĺňala názov: človek bol v nej ako tichý živel. Aj vo filme Sparrows Rúnar Rúnarsson prispôsobil obraz aj tempo rozprávania zachmúrenej a pokojnej krajine, akurát, že sa to všetko pokúsil zmäkčiť svojím melancholickým a nežným pohľadom na krehkú mladosť, revoltu a idealizmus. „V živote je veľa šedi a v mnohých srdciach chlad,“ hovorí. „Možno to pohne práve vaším, keď film uvidíte.“
Pri vyhlasovaní víťazov v San Sebastiane odznelo, že Európska únia podporila tento rok sedemnásť filmov, spolu im prisúdili vyše milión eur. Filmári však od nej žiadajú viac. Vyše päťtisíc sa ich podpísalo pod výzvu, aby členské krajiny pomohli utečencom začať nový a dôstojný život na ich území a aby si ich počet medzi sebou rozumne rozdelili.
