Munch vrieskal tak, ako sa menili jeho nálady

Edvard Munch

VÝSTAVA / Albertina, Viedeň

Láska, smrť, osamelosť – to sú obľúbené témy Edvarda Muncha, nórskeho maliara na hranici medzi expresionizmom a symbolizmom, a tiež podtitulok výstavy v Albertine, kde práve vystavili jeho 120 diel. Ochutnávku z nej galéria predstavila na sociálnej sieti Pinterest.

Nechýba medzi nimi ani jedna z verzií Munchovho najznámejšieho obrazu, Výkriku. Vydesená tvár so skrivenými ústami okrem iného desila tínedžerov v hororovej trilógii Vreskot – tvorcovia sa totiž pri tvorbe vrahovej masky inšpirovali práve týmto obrazom.

Výkrik bol jednak tlačený na litografickom kameni, jednak ho maliar kreslil pastelovými farbami a štetcom. Pred tromi rokmi jednu z jeho verzií vydražili za 120 miliónov dolárov, čím sa zaradila do rebríčka najdrahších malieb a predbehla tak napríklad niektoré maľby od van Gogha.

Kričať sa zrejme Munchovi chcelo často, trpel totiž úzkosťami, pre ktoré ho na začiatku minulého storočia umiestnili do nemocnice. Jeho stavy a výkyvy nálad sa podpisovali na jeho umení: v šťastných životných obdobiach maľoval farebne, v tých smutných pochmúrne.

Aj jeho ďalšie známe dielo, Madonnu, nájdeme vo viacerých odtieňoch. V jednej verzii sa obnažená žena so žiarou okolo hlavy rozplýva na pozadí jasno modrom a oranžovom, v inej ju obkolesuje temnota a dopĺňa ju obrázok nenarodeného dieťaťa. Čo tým maliar chcel naznačiť, o tom špekulujú mnohí teoretici a odpoveď je zrejme v očiach toho, kto sa naň pozerá.

Podľa zverejnených fotiek z výstavy Albertina Munchove diela rôznych nálad doplnila minimalistickými pásmi sýtych náterov – napríklad tmavozelenej a modrej. Nesnaží sa tak zrejme upútať na dizajn priestoru, ale iba vkusne prepojiť obrazy. Vo Viedni obrazy zostanú do konca januára.

Straight Outta Compton

KINOTIP

Kto sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia potuloval po Comptone a mal čiernu farbu kože, tak bol policajtom automaticky podozrivý. Skupina rapperov s názvom N.W.A., kde pôsobia aj známi Dr. Dre, či Ice Cube, preto začnú spievať o tom, čo ich štve.

O systéme plnom utláčania, o policajtoch, ktorí ich bili na ulici. Podľa českého redaktora Pavla Turka film ukazuje brutalitu geta aj šoubiznisu.Film je nazvaný podľa debutového albumu skupiny a režíroval ho F. Gary Gray, ktorý predtým priniesol Lúpež po taliansky alebo Ctihodného občana.

Tak ako v druhom menovanom, ani v Straight Outta Compton nechýba brutalita ani násilie.

Pieta

KINOTIP/ Kino Lumiere, Bratislava 18.00

Juhokórejský režisér Kim Ki-duk sa vo svojich filmoch nezvykne obmedzovať. Často v nich v dokonalej symbióze svojou osobitou poetikou dokáže naservírovať náboženstvo, sexualitu, politiku, filozofiu aj vedu.

Pri filme Pieta sa inšpiroval sochou slávneho Michelangela, ktorá zobrazuje trúchliacu Pannu Máriu s mŕtvym Ježišom v náruči. Okrem dvoch hlavných protagonistov, syna a znovu nájdenej matky, do deja zakomponoval aj tretieho. Sú ním peniaze a ich krutý diktát v kapitalistickej spoločnosti.

Kim Ki-duk ponúka jednoducho vyrozprávaný príbeh plný prekvapivých obrazov, často násilných a plných ubližovania a kontroverznej sexuality, a zároveň podnecuje na zamyslenie, či peniaze v našich životoch nehrajú až priveľkú úlohu. V roku 2012 sa jeho odvážne dielo dokonca stalo prvým kórejským filmom, ktorý vyhral Zlatého leva na filmovom festivale v Benátkach.