Umelecká spoveď bielej matky, ktorá porodí čierneho syna, neprešla cez úradníkov banskobystrickej župy. Divadelníci chcú preto sprehľadniť kompetencie tých, čo rozhodujú o prideľovaných grantoch.
BANSKÁ BYSTRICA. V Banskej Bystrici majú umelci problém. Najprv nedostal prisúdený grant medzinárodný festival Štyri a dva dni tanca pre vás, ktorý na jeseň pripravovalo Štúdio tanca. Teraz sa v ťažkej situácii ocitá Bábkové divadlo na Rázcestí.
Scenár je veľmi podobný. Župan Marian Kotleba, extrémista a volebný líder Ľudovej strany – Naše Slovensko, sa tentoraz rozhodol nepodpísať jeho projekt s názvom Stop extrémizmu!
Grantovú dotáciu pritom divadlo získalo od ministerstva zahraničných vecí v oblasti podpory ľudských práv. Na realizáciu projektu teda stačil iba podpis župana. Napriek tomu, že sa ho nedočkali, podľa umeleckého šéfa divadla Mariána Pecka projekt realizovať budú.
Kotlebovi sa podarilo zastaviť nakazenie žiakov myšlienkami porozumeniaČítajte
Diery v systéme
Prvé predstavenie už odohrali v strednej škole v Lučenci a diskusia ukázala, že pre študentov je projekt prínosom. Aby v ňom mohli pokračovať, vypísali na jeho podporu verejnú zbierku.
Riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí Iveta Škripková vraví, že počas projektu mali vo viacerých školách odohrať inscenáciu List čiernemu synovi, ktorá vznikla adaptáciou poviedky Ireny Brežnej. Je to intímna umelecká spoveď bielej matky, ktorá porodí čierneho syna.
„Po predstavení mali vždy nasledovať semináre odborných lektorov z mimovládnej organizácie Amnesty International a diskusia so študentmi o problémoch xenofóbie a rasizmu,“ dodala Škripková. Peniazmi zo zbierky by pokryli predovšetkým náklady na dopravu do jednotlivých škôl v kraji.
Marián Pecko dodal, že zároveň by chceli otvoriť aj tému, či je systém pri prideľovaní grantov nastavený správne. Ak už raz o jeho pridelení rozhodne ministerstvo, je podľa neho na zváženie, či treba na jeho potvrdenie ešte podpis samosprávneho kraja. Môže sa totiž stať, že podobné prípady, aké sa stali banskobystrickým súborom, nebudú posledné.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Boja sa umenia i o umenie
Iveta Škripková informovala aj o tichom nenásilnom proteste Biela stuha, ktorým chcú bojovať za právo slobodne tvoriť. Protest má mať širšie súvislosti a už teraz nachádza podporu divadelníkov z viacerých kútov Slovenska. Pripojili sa k nim aj organizátori festivalu Divadelná Nitra, ktorý sa práve končí.
„Od roku 1989 sa nestalo, aby vrcholný predstaviteľ kraja nepodpísal schválený projekt a takýmto spôsobom hrubo, nekompetentne a totalitne zasiahol do dramaturgického plánu divadla,“ dodala riaditeľka.
Bábkové divadlo na Rázcestí podporili aj riaditeľka Divadla Štúdio tanca Zuzana Hájková a Alžbeta Lukáčová, dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici.
„Spájaním sa chceme ukázať, že takéto praktiky nemajú v spoločnosti miesto a zďaleka sa to netýka iba divadelníkov. Verím projektu Bielej stuhy aj preto, lebo som presvedčená, že na tom nie sme až tak zle, aby sme sa začali báť,“ konštatovala Zuzana Hájková. Hovorí, že na viacerých miestach Slovenska bude tanečný súbor organizovať cyklus verejných diskusií, v ktorých sa chcú venovať téme umeleckej slobody, cenzúry, ale aj otázkam extrémizmu.
Ani pre Alžbetu Lukáčovú nie je súčasná situácia prijateľná. „Divadelníctvo potrebuje slobodu prejavu,“ hovorí. „Ak ju nemá, umenie nahradí lacná zábava.“
Problém je v Amnesty
Riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Uhrík zdôvodnil nepodpísanie projektu najmä tým, že sa na ňom podieľa Amnesty International. „Táto mimovládna organizácia v minulosti opakovane obvinila Slovákov z rasizmu, xenofóbie a údajnej diskriminácie Cigánov,“ hovorí. Nepozdávala sa im však ani samotná inscenácia, kde je boj proti rasizmu prezentovaný podľa neho ako „boj proti bielym“.
Dodal, že politika do kultúry nepatrí a pôsobenie mimovládok v školách označil za neprijateľné. „Okrem toho majú mimovládne organizácie v dotačnom systéme väčší priestor ako tradične orientované súbory. Považuje to za nespravodlivé. “
