Viedeň 5. februára (TASR) - V priestoroch tzv. Gasometra, zrekonštruovaného objektu viedenského plynojemu, sprístupnili dnes výstavu Ferdinand I. (1503-64) - cisár na prelome novoveku.
Vykresľuje obraz Habsburga, ktorý žil v dobe veľkých politických a spoločenských otrasov a ktorý svojimi pobytmi vo Viedni na sklonku svojho života výrazne prispel k rozmachu mesta.
Expozícia, inštalovaná pri príležitosti 500. výročia narodenia monarchu, približuje návštevníkom 16. storočie a jeho historický význam pre rakúske dejiny. Osobnosť cisára Ferdinanda I. sa v povedomí Rakúšanov neudržala tak, ako napríklad Maximilián I. alebo Mária Terézia.
Vďaka sobášnej politike svojich prarodičov a zásluhou neočakávaných úmrtí bol však nielen dedičom habsburských krajín v strednej Európe, ale aj českým a maďarským kráľom.
V roku 1556 bol Ferdinand I. po rezignácii svojho prvorodeného brata cisára Karola V. zvolený za cisára Svätej rímskej ríše národa nemeckého. Jeho život poznačili mocné otrasy epochy reformácia, sedliacke povstania, objavy či protiturecké vojny priamo pred bránami Viedne.
V snahe zmierniť napätie vo vzťahu Viedenčanov k panovníckemu rodu Habsburgovcov zaviedol tzv. "mestský poriadok", v ktorom zhrnul dovtedy platné práva a postavil ich na modernú platformu.
Položil základ rezidenčného mesta. Švajčiarska brána na hrade Hofburg je jednou z mála architektonických pamiatok, ktoré sa zachovali z čias panovania cisára Ferdinanda I. Výstavu si návštevníci Mestského a krajinského archívu mesta Viedeň môžu pozrieť do 30. mája.
