Montovateľné obydlia na spôsob skladačky vymysleli v Kanade. Vďaka tomu si aj slovenský herec splní detský sen, a bude mať svoj dom v Malinove. Má dve dcéry, dúfa v syna a perspektívne sa teší na vnuka. V Slovenskej televízii bude onedlho uvádzať novú reláciu Abeceda nápadov. Herec Ivan Vojtek, pre kamarátov Tuli.
Kedy sa mienite presťahovať z bratislavského bytu do domu?
Nechcem to zarieknuť. Navyše, už mi ukradli aj atypické dvere z masívu a plastové okná. Teraz mám stavbu zazimovanú, keď mrazy poľavia mrazy, pôjde to už raketovou rýchlosťou. Počítam - tak o štyri mesiace. Všetci sa tešíme, pretože v Malinove je pokoj, ticho a nebudeme musieť čakať na výťah.
Bývali ste niekedy v rodinnom dome?
V podstate áno, pretože hoci som prišiel na svet v dunajskostredskej nemocnici, do mojich štyroch rokov sme bývali v Holiciach na Ostrove. V tejto súvilosti mi napadol krásny fór: - Kde si sa narodil? - V nemocnici. - A čo ti bolo?
Neskôr sme sa presťahovali do deväťposchodového paneláka, celkom hore, až pod nebo, v Dunajskej Strede. Na balkóne sme chovali živého kohúta. Dali sme ho babke do Ivánky a ja verím, že dodnes žije. Inak, babkina slepačia polievka bývala neprekonateľná.
Prečo vás volajú Tuli? To sa tak rád tuľkáte?
Či sa rád tuľkám, vie manželka a dcéry. Prezývku mi však vymyslel môj spolužiak Mišo Gučík na prijímacích skúškach. Po cigánsky znamená tuli tučný. Fešák Gučík - celoživotný krásavec!
V televíznom seriáli Mister Tuli a mister Gráf ste nakrúcali aj krkolomné scény. Tak vyhýbate sa športu, alebo nie?
Kondíciu si udržiavam tenisom a hokejom. Dvakrát do týždňa hrám hodinku a pol tenis so starostom Vladom Bajanom. Ako herec si kondíciu musím pestovať, aj keď sa moje predispozície uberali úplne opačných smerom. Na stupídnu otázku, koľko som vážil najmenej, už nemám inú odpoveď ako že netuším, koľko váži oplodnené vajíčko. Jednoducho, mám bunky, ktoré sa rýchlejšie rozmnožujú, sú hypersexuálne aktívne. (Smiech.)
To ste šťastný človek...
(Smiech.) Áno, len tie mozgové sa nechcú množiť, odumierajú.
Odmietate spoluprácu kaskadérov. Na Gerlachu vám však výstup nevyšiel.
Počasie nám nedovolilo vystúpiť úplne hore. Nič nie je náhoda. S horským vodcom Paľkom Rajtárom sme sa tam pred dvoma rokmi vybrali piati. Večer sme si ešte dali na Sliezkom dome trocha vínka, ráno sme vstali, a tam 30 centimetrov snehu. Vyšli sme po Velickú próbu, ale Paľko usúdil, že ďalej je to nebezpečné, lebo sme nemali patričnú výstroj. Poklonili sme sa Gerlachu a vrátili sa.
K vašim záľubám patrí aj poľovačka.
Už štrnásť rokov som poľovník. Nestrieľam však hlava nehlava. Iba ak nejakého diviaka či drobnú zver.
Kam chodievate poľovať?
Jožo Pročko ma vždy pozýva do Haliče. Okrem toho chodievam do Skalice. Baví ma iba sa tak prejsť po revíre s nenabitou puškou. Keď som dostal čestné členstvo Loviec, venovali mi pri tejto príležitosti trojfejného srnca. Presne ma inštruovali ako naňho, no nezvládol som to. Mal som ho na muške, ale prišlo mi ho ľúto. Sklopil som zbraň a zareval som: Ži, ak ťa to baví v tejto krajine! Srnca to potešilo, mojich loveckých kolegov nie. Dlho mi to nevedeli odpustiť.
Žehlili ste si to vtipmi? Ako v televíznej relácii A tento poznáte?
Škoda, že reláciu zrušili. Vtipy mám rád. Najmä kratučké. Ako napríklad: - Na východnom Slovensku sa učiteľka pýta malého Jožka: Máš domácu úlohu? - Ta ne? - Odpovedá sa celou vetou! - Ta nemam.
Tvárite sa, že máte stále dobrú náladu. Naozaj? Čo vám ju dokáže pokaziť až stratíte reč?
Náladu, na rozdiel od dverí na stavbe, mi nikto neukradne. Dobrá nálada je jediná zbraň hromadného ničenia, ktorá naozaj funguje. Možno dva- trikrát v živote som sa aj ja, ako hovorí profesor Zachar - nasŕdil. Naučili ma, že vtedy treba vystúpiť zo seba asi na dva metre a pozrieť sa na seba. Som taký smiešny! Nikto na tejto zemeguli mi nestojí za to, aby som sám sebe vedome škodil. Snažím sa pokojne riešiť každú situáciu.
Ani doma sa nehádate?
Čoby nie, len to má trochu iný priebeh ako klasické hádky. Ja si moju manželku, s ktorou spolu žijeme už takmer 18 rokov, nesmierne vážim. Ani slnko vždy nesvieti, občas sa musí zatiahnuť, zahrmieť aj popršať. Niet však dažďa, čo by trval večne. Človeku je po búrke dobre na duši. Niekedy až tak krásne, že sa na to nedá zabudnúť.
Ako ste sa zoznámili s vašou ženou?
No ako? Čo sa stáva Slovákovi osudným? Krčma. Buď sa stane alkoholikom, alebo sa ožení. Mňa stretlo to príjemnejšie a oženil som sa. V Zelenom dome v Melódia bare pracovala mladá šarmantná blondýnka, a ja som sa do nej zahľadel. Frajerka krčmárka, vidina, že mi zadarmo nalejú...
Naliali?
Iste. Aj naliali, aj dali najesť. Bol som študent, vyšlo to a doteraz som spokojný.
Vystačíte si s rodinou? V hre Dva tucty červených ruží hráte rodinného priateľa. Uznávate v civilnom živote úlohu rodinného priateľa?
Priateľstvo zohráva v živote človeka dôležitú úlohu. Mám rád širokú kamarátsku obec, ale ideálne je, ak je najlepším priateľom životný partner, ktorému sa dá povedať všetko. Akýkoľvek priateľ je predsa len cudzou osobou. Nemyslím si, že by mu bolo treba otvárať trinástu komnatu.
Na Novej scéne sa alternujete s Rasťom Piškom v úlohe Kuba. V čom je ten váš Kubo iný od Piškovho?
Je Piško taký istý ako ja? Nie, a aj jeho Kubo musí byť zákonite iný. Mám rád túto postavu a chvíľočku som mal taký pocit, že mi Jožko Króner, ktorého Kubo je nezabudnuteľný, z nebíčka dovolil, aby som Kuba predostrel divákom podľa svojej predstavy. Podľa mňa Kubo nie je naivný hlupáčik. Iba sa jeho dušený vývoj zastavil niekde v dvanástich rokoch. Pre mňa vždy bude veľké dieťa.
Vy muži vo všeobecnosti dlho dospievate. Niektorým sa to nikdy nepodarí...
Chválabohu, že je to tak. Vy ženy máte zasa jednu spoločnú vlastnosť - neustále potrebujete vychovávať. A je vám úplne jedno, koho. Okrem detí však najradšej manžela. Nebránim sa takému spôsobu komunikácie. Kto sa mu bráni, má problémy.
Vráťme sa k vašej práci. Okrem tohto bukolického predstavenia je vás často vidieť v nemenej bukolickej televíznej reklame. Asi máte rád folklór...
Môj nebohý otec sa narodil v Terchovej a tento kraj mi je so všetkým, čo k nemu patrí, veľmi blízky. Okrem toho som človek zeme. Narodil som sa v znamení Panny, preto je mojím živlom zem. Mám vzťah k prírode, k zemi. Nie je nič krajšie, ako vôňa čerstvo pokosenej trávy, usušeného sena. Vždy lepšie voňať kravinec ako chodiť okolo Dimitrovky.
Zdedili po vás vaše dcérky Zuzanka a Kristínka nadanie?
Ťažko povedať. Hovoria, že mladšia je väčšmi moja. Kristínku som videl hrať španielske divadlo na gymnáziu, kam chodí, a nehanbil som sa za ňu. Možno, keby sa tomu intenzívnejšie venovala, niečo by z nej bolo. Ani jednu z nich do ničoho nenútim. Samy sa budú musieť rozhodnúť.
V nitrianskom Divadle Andreja Bagara máte menovca. Obaja ste herci, obaja Ivanovia, obaja Vojtekovci. Jeden z Dunajskej stredy, druhý z Lučenca. Ste vzdialení príbuzní?
Nie, ale dobre sa poznáme a sme aj priatelia.
A čo hovoríte na Kvantovú mačku Erwina Schrodingera?
Akou rečou ste teraz hovorili?
Ide o zbierku básní. Napísal ju tiež váš menovec...
To som teda nečítal, ale pochválim sa iným. Onedlho mi vyjde cédečko s názvom Veľké dieťa. Naspieval som desať piesní a veľmi sa teším na krst. Okrem toho pripravujem s Jurajom Soviarom knižku pamätí. Chcel by som opísať všetko, čo sa doteraz okolo mňa udialo, ale aj úvahy, čo sa stane do mojej šesťdesiatky. Ak dožijem, vydal by som porovnávačku.
Čo vás ešte čaká?
Na Novej scéne idem skúšať novú divadelnú hru Rasťa Piška s názvom Hände hoch! Hlavnú postavu by som mal alternovať s Paľom Topoľským. Hrám v hre Jano-Jana vo Weste, na Novej scéne v predstavení Pyžamo pre šiestich. No, a Kuba čaká derniéra.
Čomu by ste sa tento rok najviac potešili a čo by ste ochotne vynechali?
Poteším sa sťahovaniu do nového domu. A doktori hovoria, aby som už vynechal zo života to najlepšie.Vraj to najlepšie najviac škodí. Žeby láska škodila? Beťári lekári. Nevzdám sa jej. Ani vyprážaného kurčaťa. A basta.
Kto je to
Ivan Vojtek (1962) inklinuje k tvorbe komických postáv. Od roku 1984 pôsobil v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, kde stvárnil viacero charakterových postáv ako napríklad Mladého vo Vidieckej lady Macbeth, Moravana v dráme Knieža, Učiteľa tanca v diele Meštiak šľachticom, Kráľa Ubu a Čas v Zimnej rozprávke. Sedem liet bol členom súboru Novej scény a v posledných rokoch je na voľnej nohe. Menšie úlohy mu zverili vo viacerých slovenských filmoch ako napríklad Výlet do mladosti, Tvár v rose, Kočka. Jeho hereckým snom je zahrať si vo filmovej adaptácii postavu Švejka.
Autor: Barbora Laucká / Foto: PETER LEGINSKÝ
