Z výstavy Umenie socialistického realizmu 1948 - 1963. FOTO - TASR
BRATISLAVA - „Pociťoval som potrebu ukázať tieto diela bez emócií, recesie či irónie, len ako obraz jednej epochy, ktorá je súčasťou našich dejín, a ktorú už minimálne jedna generácia nezažila,“ hovorí o výstave Umenie socialistického realizmu 1948 - 1963, inštalovanej od víkendu v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy, jej kurátor Ivan Jančár. Výstava, ktorá už svojím názvom vyvoláva pochybnosti, kde slovo umenie sa mnohým žiada korigovať uvodzovkami či otáznikom. „Ide teda skôr o obzretie sa za obdobím neslobody, ukázať, ako to vtedy bolo.“
Zhodou okolností sa práve v čase otvorenia bratislavskej expozície skončila v pražskom Rudolfine výstava Československý socialistický realizmus 1948 - 1958. „Obe akcie sa pripravovali úplne samostatne, ani časové úseky, ktoré mapujú, nie sú totožné, nevraviac o tom, že v Prahe boli vystavovaní len dvaja slovenskí výtvarníci. Bratislavská výstava nemá ambíciu komplexnej analýzy umenia (umenia?) socialistického realizmu, naša galéria svoje zbierky podrobne zdokumentovala sériou expozícií Rozpamätávanie 1945-1989.“
Atmosféru rokov, v ktorých vznikali diela niekoľkých desiatok vystavovaných výtvarníkov - Rudolfa Pribiša, Jána Kulicha, Jozefa Šturdíka, Petra Matejku, Michala Staudta, Dezidera Millyho, Štefana Bednára a ďalších - dopĺňa dobová hudba i poézia. „Limitovaný priestor nám nedovolil vystaviť všetkých aktérov socialistického realizmu, tvoriacich v nami zvolenom období. V období, keď sloboda umeleckého prejavu bola potlačovaná a dominantnou sa stala oslava nových ideí a ich nositeľov, keď pravdivosť bola zdegradovaná na poslušnosť. Pre mnohých umelcov to bola osobná tragédia, ale nebolo málo tých, ktorí sa s novou ideológiou stotožnili.“
Prečo je výstava ohraničená práve rokom 1963? „Hoci éra najtvrdšej ideológie sa končila kritikou stalinského kultu osobnosti v roku 1956 a rok nato sa už uskutočnila prvá výstava Skupiny Mikuláša Galandu, socialistický realizmus bol ešte hlboko zakorenený. Až v roku 1964 sa konali prvé Konfrontácie, prezentované v oficiálnych výstavných priestoroch.“
Pravda, mnohí autori pokračovali v kurze socialistického realizmu aj naďalej, hoci v tom čase množstvo výtvarníkov odmietlo kolaborovať s režimom - ich tvorba je dokumentovaná na veľkolepej výstave Slovenské vizuálne umenie 1970 - 1985 v Slovenskej národnej galérii. Práve Národná galéria plánuje na jar vystaviť v dvorane budovy ministerstva kultúry oficiálne umenie 70. a 80. rokov.
„Bolo by to zaujímavé pokračovanie našej výstavy, lebo treba jasne povedať, že podmienky tvorby sa počas štyroch desaťročí komunistického režimu dosť výrazne menili. Kým v päťdesiatych rokoch bolo prakticky nemožné prezentovať iné než socialistickorealistické výtvarné názory, neskôr už tým, ktorí pri nich zostali, išlo viac o profitovanie z výhod oficiálne podporovaného umenia,“ hovorí Ivan Jančár.
ALEXANDER BALOGH
