Fašiangové zvyky a obyčaje na Šariši a Zemplíne

Toto obdobie, trvajúce od Troch kráľov do Popolcovej stredy, bolo poznamenané všetkými formami správania i spoločenských nešvárov. Podľa informácií z tamojších múzeí ľudia sa správali bezstarostne. Zabávali sa starí aj mladí, muži aj ženy na tzv. lamanikoch - fašiangových hostinách, ktoré mali rôzne podoby. V niektorých obciach pripravovali iba bezmäsité pokrmy, predovšetkým kysnuté koláče, kreple - šišky, pagáče, pirohy a podobne. Súčasťou hostiny boli aj hry "na bačeňe" či na "džmurki". Mládenci a dievky si robili počas priadok navzájom prieky, lámali a zapaľovali si kúdele a strkali ich do komína. "Na dedinách bolo veselšie ako teraz, zo starých zvykov dnes zostali už iba kysnuté koláče a šišky," poznamenala dôchodkyňa Anna Kolesárová z osady Grodzin pri Hanušovciach nad Topľou. Dodala, že fašiangové obdobie bolo poznamenané aj páraním peria. Po ukončení roboty sa ženy najedli pripravených pokrmov a "zdatnejšie figúry" si dopriali aj za pohárik "prepražanej" - na masle a cukre pripravenej vodky, či domácej pálenky. "Dnes sa mladí orientujú skôr na protialergické prikrývky a vankúše, no je aj pravda, že husi a kačky z dedín pomaly miznú. Mäso si bez starostí radšej kúpia v hypermarketoch," povedala dôchodkyňa.