V slovenských komerčných rádiách sú menšinové žánre vytlačené úplne na okraj. Po zániku alternatívneho rádia Ragtime neexistuje stanica, ktorá by sa tomuto druhu hudby výhradne venovala. Tretí okruh verejnoprávneho Slovenského rozhlasu však nočné vysielacie časy vyhradil práve alternatíve ako protiváhe k popmusic.
Komerčné stanice, aby prežili, majú pred sebou heslo: počúvanosť, počúvanosť, počúvanosť. Tomu úplne prispôsobujú hudobný formát, založený na koktejloch strednoprúdovej hudby. Nechcú človeka vyrušovať, aby neprepol na inú stanicu, hovoria rozhlasoví odborníci.
Daniel Baláž a Robo Gregor, moderátori Nočného života v Rock FM chcú presný opak: „Hudba môže plniť aj funkciu kulisy. My však chceme vyrušovať, a púšťame hudbu, ktorú sa oplatí nielen počuť, ale aj počúvať, vnímať,“ hovoria Baláž s Gregorom.
Takže, čo sú to vlastne menšinové žánre - alternatíva, underground. Alternatívne country, trip-hop, house alebo drum and bass? Očami dramaturga slovenskej komerčnej stanice sú to štýly, ktoré bežný poslucháč strávi ťažšie než bežný pop, rock alebo soul. Ale ako je to v zahraničí?
Hlavný prúd je aj alternatíva
Situácia v hudobnom šoubiznise je dnes iná ako pred desiatimi rokmi, keď nezávislí umelci väčšinou pôsobili v opozícii voči hlavnému prúdu. Príklad za všetky: v relácii Power Week o kanadsko-americkej NHL vyhráva Flaming Lips, alternatívna kultová skupina, ktorá dnes v USA patrí do stredného prúdu. U nás Flaming Lips spadajú do kolónky - okrajový žáner.
„Ľudia sa nových vecí boja. A v USA a Británii sa boja o čosi menej, to je všetko,“ vysvetľuje Daniel Baláž a dodáva: „Táto skupina je súčasťou americkej popkultúry a u nás je to stále prudká alternatíva.“
A kto si vlastne medzi desiatou a dvanástou hodinou večer naladí Nočný život? Podľa Gregora vek poslucháča tejto relácie sa pohybuje od 15 do 35 rokov a denne si ju naladí od päť do dvadsaťtisíc ľudí. „Neviem, či sú skôr z veľkých alebo malých miest. Viem iba, že sú zvedaví a majú chuť vypočuť si niečo iné,“ dodáva Daniel Baláž.
K Nočnému životu sa priraďujú satelitné relácie Stereo s Davidom zo Senca (funk, hip-hop), Kompas s DJ-om Tiborom Holodom a Balážom (house, nu jazz, techno), Folkfórum so Soňou Horňákovou, Hudba sveta (worldmusic) s Robom Gregorom či Coldcut‘s Solid Steel.
Pestrý kotol
Žánrová pestrosť je ale jeden z problémov relácie. To, čo si Ragtime rozvrhol na celý deň, musí nočný život stráviť za dve hodiny. „V našich nočných reláciách odohráme za dve hodiny vysielania asi päťkrát viac rôznych žánrov, ako sa objaví v priebehu dňa v akomkoľvek rádiu. Menšinové žánre sú tak vlastne v rámci popmusic v drvivej väčšine!“ hovorí Daniel Baláž.
Moderátori Nočného života sa neriadia rebríčkami počúvanosti alebo predajnosti. Ich zdrojmi sú renomované hudobné časopisy, rádiá a TV. Nový rozmer dostala nezávislá scéna prostredníctvom internetu. Takto je dosiahnuteľná kdekoľvek na svete.
Chystá sa nová revolúcia?
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa alternatíva dostávala do rádií a televízií po celom svete a ovplyvnila stredný prúd. Nezávislí REM, Nirvana, Oasis alebo Nick Cave udávali tón. Súčasný úpadok hudobného šoubiznisu by mohol spôsobiť v tomto tisícročí novú hudobnú revolúciu.
„Alternatívne žánre vycítili svoju chvíľu a snažia sa v rámci svojich možností robiť hity. Oproti temnej minulosti sa tvária priateľskejšie,“ vysvetľuje Baláž.
Na MTV je relácia MTV New, ktorá vysiela len alternatívne novinky, ktoré by sa v budúcnosti mohli dostať do rebríčkov. Svedčí to o tom, že menšinové žánre v posledných rokoch ovplyvňovali priamym alebo nepriamym spôsobom hlavný prúd.
Podľa Baláža by bez Cocteau Twins nebolo The Cranberries, bez Echo and The Bunnymen zasa Coldplay. To, že si Madonna necháva radiť od Rakúšanov Krudera a Dorfmeistra či Williama Orbita nepotrebuje komentár. V budúcnosti určite vzrastie záujem o hip-hop, datapop, nu jazz a najmä worldmusic.
Odpad popmusic
U nás je situácia trochu iná. Podľa Gregora si veľké nahrávacie spoločnosti poplietli východoeurópske štáty s odbytiskom odpadu popmusic a veria v neinformovanosť miestnych poslucháčov a ich ochotu prijať všetko, čo má veľkú reklamu.
A Baláž dodáva: „Liekom je originálna domáca scéna, ktorá niečo nové ponúka a vie sa predať. Ľudia by cez slovenského umelca prijímali alternatívy ľahšie. Malý Island dobyl prostredníctvom Björk, Gus Gus či Sigur Rós svet, a každému je jedno, či počúva pop alebo underground. Nám zatiaľ silná scéna chýba. Asi je nám príliš dobre.“
Menšinovým žánrom sa u susedov darí
Alternatívna relácia Nočný život funguje na rádiu Rock FM, okruhu verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Aká je situácia v susedných krajinách? Majú menšinové žánre podobný osud ako na Slovensku?
Pod ochranným krídlom rakúskeho verejnoprávneho ORF pôsobí stanica FM4, ktorá vysiela dvadsaťštyri hodín denne výlučne nekomerčnú hudbu. Presadila ju časť redakcie stanice Ö3. Najprv to bola hodina vysielania, neskôr pol dňa a nakoniec si vytvorili vlastný okruh. FM4 vysiela pol dňa v angličtine a zvyšok v nemčine. „Jediným meradlom je kvalita. Redaktori nepoznajú žiadne kompromisy. Stretávame sa s otázkami poslucháčov, prečo Nočný život netrvá 24 hodín hodín ako Ragtime alebo rakúske FM4. Lenže u nás neexistuje suverénna domáca scéna s alternatívnym zameraním. Rakúski kolegovia z ORF mi povedali, že FM4 by nikdy nevzniklo, keby Rakúsko nemalo svojbytnú scénu,“ hovorí Daniel Baláž.
V Čechách vysiela komerčné Radio 1, ktoré obsahovou štruktúrou pripomína zaniknutý Ragtime. Dá sa naladiť iba v Prahe a jej okolí. Menšinové žánre si všímajú aj okruhy verejnoprávneho Českého rozhlasu. Zaberajú asi 16 percent vysielania stanice Vltava a v iných formách je ich možné naladiť aj na prvom okruhu ČR Radiožurnál alebo na rádiu Praha.
V Poľsku je podľa Daniela Baláža vďaka tradícii niekoľko rozhlasových staníc, ktoré sa venujú menšinovým žánrom. (peb)
