Zajtra večer vystúpi v Bratislave fínske violončelové zoskupenie Apocalyptica. Za hranicami svojej krajiny ich preslávil jedinečný nápad nahrať známe skladby najznámejších metalových kapiel ako inštrumentálky na sláčikových nástrojoch. Ťažkotonážnu gitarovú muziku doviedli violončelá tam, kam sa len dalo. Veľkolepým vibráciám sa vystavujú fanúšikovia metalu, aj vyznávači klasiky.
Pôvodne štyria, dnes už po nezhodách len traja Fíni sa k narábaniu s hudobným materiálom stavajú ako absolventi školy klasickej hudby, teda notový zápis prispôsobujú výrazu, náladám a možnostiam nástrojov. Aj keď ich preslávili coververzie a trošku ironické poznámky na svojich profesorov a klasickú techniku hrania, ktorá na metal nestačí, bolo len otázkou času, keď si povedia: hudbu vieme skladať najlepšie sami! Odpoveďou je zatiaľ posledný album Reflections, ktorý vyšiel 10. februára.
Autormi všetkých skladieb sú tentoraz členovia kapely, tri napísal Perttu Kivilaakso a ostatné Eicca Toppinen. Do štúdia si pozvali okrem sláčikových posíl ešte bicie v podaní známeho bubeníka metalových Slayer Dava Lombarda, klavír, husle a trúbku. Dosť na to, aby zvýraznili rozdiel medzi klasickou hudbou a rockom, ktoré Apocalyptica doteraz tak úspešne spájala.
Toppinen varuje: „Ak je to na vás príliš veľký randál, ste už pristarí.“ Z nálad a veľkej energie, s akou ťahajú slákmi po strunách, veru neubrali nič. Len rýchle tempo prestriedali pomalými kompozíciami, akou je napríklad balada Faraway, vzdialená od rockového výrazu. Viac skladieb tu znie ako klasická hudba, jemne popovo doupravovaná. Niečo ako keď Yesterday hrali v Slovenskom rozhlase upravenú sláčikovým orchestrom. Niečo, čo sa hodí ako pôsobivý a nerušivý hudobný podklad do filmu. Veď poslednú skladbu Epilogue (Relief) Eicca Toppinen aj napísal k divadelnému predstaveniu Dostojevského diela Zločin a trest.
Iné sú skladby, v ktorých sa Apocalyptici priznávajú k pôvodnej inšpirácii. Hneď v Prológu sa ozve ozajstná metalová kapela s čertovsky rýchlym Lombardom za bicími. Fíni sa za ten čas naučili používať violončelá ako ozajstné gitary: basa, sprievodná gitara dokonca so skresleným zvukom - čakáte už len, kedy sa do perfektne rozohratého podkladu ozve spev. Namiesto neho znie - čo iné - sólo na violončele. Niekedy tam už spev chýba a podľa posledných informácií nad ním uvažuje aj líder formácie. Dokonca tak, že má vyhliadnutých dvoch spevákov. Bude to však ešte Apocalyptica?