Inuitský film Rýchly bežec má nezapamätateľné mená postáv, ale nezabudnuteľné príbehy. Vlastne si ich ani netreba pamätať. Dávno ich poznáme. Zistíte, že Inuiti vedia skvele interpretovať antickú drámu. Že poznajú slovenské piesne o láske. Celkom zmäknete, keď počujete, ako si ubolené srdce inuitskej ženy nad surovou tuleňou kožou pospevuje: a – jaja – jaja – jaj! Slzy jej padali ako broky. Mohla ich na tú kožu rovno prišívať. Chlapi mali napospol mocné zuby. Radi ich ukazovali. Divoko sa pritom smiali. Postavili si iglu, aby si mohli rozprávať príbehy, ale predtým sa výdatne pobili. Do krvi, bolo prečo. Muži a ženy hrali naháňačku. Aby zistili, ktorému vlkovi ktorá obeť neujde. Film vás drapsne ako starý vlk.
Film Rýchly bežec je cool ako Pulp Fiction, hlboký a číry ako Bergman, plynulý ako Tarkovského eposy, zamilovaný do svojho idolu ako Plicka. Ten film bol nominovaný na Oscara, ocenený v Cannes a určite si to zaslúžil.
Film Rýchly bežec výsostne moderným a účinným filmovým jazykom rozpráva starý epos. Je tam láska, zrada, odpustenie a vyhnanie z raja. Krv, slzy a ostatné šťavy. Všetko v rovnováhe. Žiadna sterilná korektnosť, žiadny ordinárny naturalizmus. Je to príbeh o radosti zo spoločného sveta cez rozprávanie príbehu. Túžby sa bijú ako psi. Kým nad nimi švihá rozprávačov bič, dokážu slúžiť. Ale on sa nepredvádza. Metóda, ktorou pracuje, sa volá pokora. Pokora rozprávača pred príbehom. Jeho samozrejmá ochota stáť si za každým kameňom a každým ťahom odkrývať zaviatu šachovnicu. Nič nové, chvalabohu. Okrem snahy rozprávača ostať svojmu rozprávaniu verný. Svojím jazykom, zo svojho zorného uhla.
Ten film urobili profesionáli. V rámci veľkorysého vládneho programu, ktorý trval niekoľko rokov. Vlády sa vymenili, ale program ostal. A tvorcovia Rýchleho bežca mohli pracovať v profesionálnych podmienkach, nemuseli márniť čas modlikaním. Urobili národný epos. Hlava im opakovala, aby boli trpezliví, a oplatilo sa.
Je ťažké ostať prirodzení, ak sa chceme páčiť. Ale ak ostaneme sami sebou, páčiť sa netreba. Mohli by sme to skúsiť aj my. Zatiaľ ako diváci. Mohli by sme si dopriať rozkoš zo spoluúčasti na rozprávaní. Veď to je to, kvôli čomu sme v nedeľu podvečer počúvali starého otca. Sedel na debničke na drevo pri peci a po každej druhej vete zakašľal. A my sme ani nedýchali. Celé poobedie sme sekali dobrotu, aby sme o to neprišli. Ako hovorí jedna z mojich dvadsiatich piatich obľúbených postáv filmu Rýchly bežec: Keď ma naháňa môj obľúbený vlk, možno sa chcem nechať chytiť!
