Liam Neeson. FOTO - REUTERS
Film K-19, ktorý dnes prichádza do slovenských kín, nakrútila režisérka Kathryn Bigelowová podľa skutočných, no dlho utajovaných udalostí z roku 1961. Vtedy havária na chladiacom zariadení reaktora sovietskej atómovej ponorky postavila svet na pokraj tretej svetovej vojny. Prvé, čo vám napadne po zhliadnutí filmu, je katastrofa v Černobyle. Režisérka tiež tvrdí, že práve Černobyľ bol pre ňu pri nakrúcaní modelom. „Tí, ktorí boli pri černobyľskom reaktore, sa dobrovoľne znovu hlásili do akcie. Vedeli vtedy, že môžu zomrieť, ale šli tam dobrovoľne, aby zachránili svojich kolegov. Práve tam sme získali množstvo užitočných informácií pre rozprávanie nášho príbehu.“ Do hlavných úloh dvoch kapitánov na palube ponorky - Vostrikova a Polenina - obsadila Bigelowová dve hviezdy: Harrisona Forda a LIAMA NEESONA. S tým druhým sme sa pre SME zhovárali počas európskej premiéry tejto snímky na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.
Dej filmu K-19 sa odohráva v období studenej vojny. Ako ste vnímali toto obdobie?
„Bol som ešte dieťa. A vtedy sme doma nemali ani televíziu.“
A čo sa týka filmu?
„Je to ľudská dráma. Súcitíte v nej s každou postavou. Myslím, že zaujímavé na filme je to, že sa pokúša dať ľudskú tvár predpokladanému nepriateľovi. Je to príbeh tých obyčajných ľudí, ktorí urobili neobyčajnú vec - zabránili možnej tretej svetovej vojne. Výbuch ponorky by mohol byť tým posledným ohnivkom, ktoré by pridalo na napätí medzi dvoma superveľmocami.“
V akom štádiu výroby bol film, keď došlo k havárii ruskej ponorky Kursk?
„Pripravoval sa.“
Ovplyvnilo vás to?
„Nie. Cítil som však ešte viac, že treba vyrozprávať tento príbeh. Boli sme s Harrisonom Fordom na cintoríne v Moskve práve v čase, keď tam priviezli telá troch členov posádky. Na fotografiách to boli ešte len deti.“
Stretli ste sa s niekým z posádky K-19?
„Boli sme s nimi v Klube ponorkárov v Sankt Petersburgu. Rozprávali sme sa, vypili mnoho vodky a predniesli veľa prípitkov.“
K-19 nebol prvým vaším filmom z histórie. Myslíte, že hraný film môže ovplyvniť vzdelanie, výchovu?
„Myslím, že áno. Keď milióny divákov prídu do kina, môžete ich poučiť o určitom období. Či už pred niekoľkými rokmi, alebo stovkami rokov. O silách, ktoré zmenili, alebo mohli zmeniť určitú spoločnosť, či celý svet.“
Čomu dávate prednosť pri výbere filmov?
„Dávam prednosť dobrému scenáru.“
Čo je dobrý scenár?
„Myslím, že scenár, ktorý rozpráva príbeh, ktorý si viete predstaviť na plátne. Nie je podrobne rozpísaný, ale ako herec viete uchopiť svoju postavu, ktorá je dobre vybudovaná. Je to niečo podobné ako nejaká hudobná kompozícia. Pozrite si napríklad filmy Johna Forda. Dnes režiséri nakrúcajú filmy, ktoré trvajú dve až tri hodiny. Nemyslím, že by však povedali viac než za deväťdesiat minút. Starí majstri to vedeli.“
Aké bolo nakrúcanie v ponorke?
„Náročné. Okrem ľudí, ktorí hrali posádku, tam bol ešte štáb. Prvé tri týždne som sa vždy o niečo udieral - hlavou alebo plecom. A keď som sa naučil, kde sa nachádzajú objekty, do ktorých narážam, rekvizitári ich premiestnili a začalo sa to znova. Ten stiesňujúci priestor bol však i výhodou. Ako herec ste tam nemali dosť priestoru vyjadrovať sa pohybom a museli ste viac hrať mimikou. Sústreďovať sa viac na vnútro.“
Plavili ste sa niekedy v skutočnej ponorke?
„Nie. Len v Sankt Petersburgu nám ukázali jednu, ktorá už bola vyradená. Bol to skľučujúci pocit. Žiadne okná.“
Rozmýšľali ste, čo by ste urobili, keby ste sa ocitli v podobnej situácii?
„Nie. Ale mal som pred pár rokmi nehodu na motocykli. Zrazil som sa s jeleňom. Bol som na strome a žiadne auto neprichádzalo. Mal som zlomenú panvu, bol som zranený, ale vedel som, že keď sa nedostanem k ceste, môžem zomrieť. V takých okamihoch nájdete v sebe tú silu.“
Vo filmoch zväčša hrávate kladné postavy. Vyberáte si ich zámerne?
„Ako som už povedal, vyberám si vždy podľa scenára. Ak by bol o mužovi, ktorý zavraždí manželku, alebo o bankovom lupičovi a tá postava by bola dobre napísaná, tak by som rozmýšľal o tom, že to zoberiem.“
Dostávajú sa vám občas vôbec také scenáre s vrahmi alebo lupičmi do rúk?
„Áno. Občas si niekto povie: on vždy hráva len dobrých, tak mu pošlem toto.“
Aká bola najhroznejšia postava, akú vám ponúkli?
„Jack Rozparovač, pred pár rokmi.“
A prečo ste ju odmietli?
„Hm. Neponúkli mi dostatočný honorár.“ (Smiech.)
