Jaroslav Dušek vo fraku a s tučniakom - motív zajtrajšieho odovzdávania Českých levov.
FOTO - VACHLER ART COMPANY
Bolo to čosi nečakané, diváci Českého leva sa nestačili pred dvomi rokmi čudovať. Moderátorskú strojenosť nahradila hravosť. Akýsi JAROSLAV DUŠEK (1961) rozvíril večer filmových cien do takej miery, že celebrity sa prestali kontrolovať. Režisérka Věra Chytilová sa dokonca dostala do pomykova hraničiaceho s nervovým zrútením. Minulý rok už diváci tušili, čo ich čaká, ale ocenení sa báli ísť po cenu. „Nevedela som, čo môžem od neho čakať,“ povedala slovenská laureátka Zuzana Kronerová.
Sobotňajšie odovzdávanie Českých levov bude Dušek moderovať s kolegom Martinom Zbrožekom. „Dolaďujeme formu, aby sme programu opäť vtlačili pečať neviazanosti a recesie,“ povedal pre SME Jaroslav Dušek. „Našou snahou bude víťazne vychádzať z trápnych situácií, do ktorých nás i našich hostí zaženú naše improvizované scénky.“
Sprievodca večerom českých filmových cien pripomenul, že tohtoročným symbolom „slávnosti vo fraku“ budú tučniaci známi už z televíznych upútavok a nominačného večera. Preto hosťom odkazuje: „Poriadne sa oblečte, nevieme, ako nízko kvôli zvieratkám nastavíme teplotu v sále.“
Pozor, Vizita!
Hviezda Jaroslava Dušeka stále padá hore. Balansuje na hrane diváckeho vkusu a umeleckého gýču, ale rozhodne sa nechce vyhrievať iba na legende o neformálnom konferencierovi. Pre film ho objavil režisér Jan Hřebejk, ktorý ho v Pelíškoch katapultoval medzi najväčšie herecké objavy posledných rokov. Prišiel ďalší Hřebejkov film Musíme si pomáhať, Slámove Divoké včely a Dušek dokázal, že jeho register je rovnako široký ako jeho nápady.
„No vidíte, a to sa zabúda na moju divadelnú minulosť, ale aj prítomnosť a v neposlednom rade, dúfam, že aj budúcnosť,“ hovorí člen divadelného súboru Vizita, ktorý sa preslávil hrami postavenými na kostre improvizácií. „Dejiny Vizity majú už dve desaťročia, ale ich ‘work in progress‘ pokračuje ďalej. Lyrické prúdenie je nezastaviteľné. Jeho brehy určujeme my - služobníci herectva a oni - beztvará masa divákov. Nie som herec, ale hráč, ktorý nesie príbeh. Môžem hrať, spievať, chvíľu tancovať - hocičo, čo mi napadne. To je veľká sloboda.“
Vizita si prenajala priestory pražského Divadla Archa, ktoré pre povodne museli vymeniť za neďaleké Divadlo Ponec. S takou razanciou, že sa na ňu v súčasnosti takmer nedajú zohnať lístky. „Len pripomínam, že na Vizitu, ktorá počas existencie prešla viacerými premenami aj niekoľkými prestávkami, bývalo vypredané už v osemdesiatych rokoch,“ hovorí Dušek. „To však bolo výrazom úporného záujmu o kultúrnu alternatívu a jedinečný úkaz.“
Bližšie k životu
Aj na nominačnom večere predviedol Dušek so Zbrožekom umenie z Vizity. Prvý vystupoval ako Teodor Skrýbl, druhý ako Leopold Šamil. Obidvaja boli českého pôvodu, ale Skrýbl sa vydal do spenených vôd amerického šoubiznisu a Šamil do gruzínskej oblasti. „Obidvoch spája slovná ekvilibristika, osobné kúzlo a, samozrejme, zmysel pre dramaturgiu takto koncipovaných programov,“ vysvetľuje Dušek. „Či prídu aj v sobotu? Počul som správy z dôveryhodných zdrojov, že v nejakej podobe sa určite v pražskej Lucerne objavia.“
Jaroslav Dušek svoj tip na Českého leva v hlavnej kategórii nechce prezradiť. O budúcnosti nielen českého filmu však predstavu má: „Film sa bude musieť priblížiť viac skutočnému životu. Myslím, že jedinú naozajstnú perspektívu majú priame filmové prenosy, teda filmy, ktoré budú improvizované filmovými hercami jedine v tom okamihu, keď sa na nich budú pozerať diváci. Technicky to bude určite neľahké - prinútiť improvizovať svetelnú ilúziu - ale bude to stáť za to!“
Vie byť niekedy Dušek aj seriózny? „V poslednom čase sa mi to stalo niekoľkokrát. Ibaže vždy sa to zvrtlo proti mne, a tak som to nechal tak.“
