FOTO - TASR
Renomované podujatie venované slávnej slovenskej opernej dive ministerstvo kultúry ani mesto príliš nevzrušujePrijať - životnú - ponuku Herberta von Karajana na trvalý angažmán do viedenskej Štátnej opery, to sa u nás neodpúšťalo ani vo „voľnejších“ šesťdesiatych rokoch.
A už vôbec nie v období normalizácie, a tak sme od onoho roku 1963 len z diaľky sledovali, ako slovenská sopranistka Lucia Poppová svojou Kráľovnou noci očarila nielen Karajana, ale o štyri roky neskôr aj newyorskú Metropolitnú operu, a aj ako sa stala prvou slovenskou speváčkou na doskách milánskej La Scaly, londýnskej Covent Garden i ostatných významných operných scén a žiadanou hviezdou svetových koncertných pódií a festivalov.
Krátky návrat
Bolo to krátko po páde komunistického režimu, čo vystúpila po takmer tridsiatich rokoch opäť na domácej scéne - v bratislavskej Redute na nezabudnuteľnom koncerte pod taktovkou huslistu a dirigenta sira Yehudiho Menuhina. Triumfálny návrat svetovej opernej divy sa vtedy celkom logicky vnímal aj ako začiatok jej umeleckej rehabilitácie v rodnej krajine a splácania dlhu slovenskému publiku. (Pravda, dlhu, ktorý za ňu vyrobili ideologickí strážcovia „čistoty“ kultúry.)
Na vrchole tvorivých síl jej v tom však zabránila zákerná choroba, a tak napriek tomu, že ju poznajú milovníci opery na celom svete, zostala na Slovensku stále pre širšiu verejnosť takmer neznáma.
Idea Karola Kopernického
„Mám pocit, ba skôr nepríjemnú istotu, že si dostatočne neuvedomujeme význam jej osobnosti a diela,“ trpko konštatuje intendant bratislavského komorného orchestra Cappella Istropolitana Karol Kopernický, ktorý sa každoročne púšťa do sizyfovskej práce s organizovaním koncertu Hommage á Lucia Popp. On prišiel s ideou tohto pravidelného spomienkového podujatia. „Pôvodne trvalo dva dni, sprevádzala ho spočiatku aj medzinárodná spevácka súťaž, no z roka na rok je ťažšie zohnať potrebné financie.“
Samozrejme, pre jeho súbor je to v nabitom kalendári domácich a zahraničných vystúpení jeden z vrcholov sezóny a už tradične vzdáva poctu tejto umelkyni bez nároku na honorár. „Aj tak si však toto podujatie vyžaduje okolo pol milióna korún, ktoré doslova žobrem od sponzorov.“
Tohto roku Verdi
Najťažšie srdce má Karol Kopernický na Hudobné centrum, ktoré z tridsaťmiliónového balíka od ministerstva kultúry neprispelo ani halierom. „Myslím, že v spolupráci s ministerstvom kultúry a Hudobnou úniou treba prehodnotiť náplň práce a poslanie Hudobného centra v prospech koncertnej činnosti.“
Ani mesto sa príliš nevyznamenalo a na deviaty ročník tejto medzinárodne uznávanej akcie, na ktorej v nedeľu 9. marca v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie zaznie Verdiho Requiem pre štyri sóla, zbor a orchester, vyčlenilo desaťtisíc korún. „Je smutné, že neraz sa stretávam s väčším pochopením a ústretovosťou v zahraničí, napríklad prominentný hosť, nemecký dirigent Enoch zu Guttenberg bude v nedeľu účinkovať zadarmo.“
Nekonečný príbeh?
Lucia Poppová u nás už, chvalabohu, nie je tabuizovaná, no aj tohtoročné trampoty okolo organizovania tradičného koncertu na jej počesť akoby boli pokračovaním príbehu jej nespravodlivého ignorovania našimi oficiálnymi kultúrnymi inštitúciami.
ALEXANDER BALOGH
