la Moora (Bowling for Columbine) Kolky pre Columbine - dramatický záznam pátrania po dôvodoch, prečo si v Amerike môžete kúpiť v obchode strelnú zbraň. Michael Moore ho nakrútil so suverénnou zvedavosťou a samozrejmosťou a film medzitým úspešne obehol všetky svetové festivaly.
V kategórii Krátkych dokumentov je zas podľa posledných odhadov favoritom tridsaťštyriminútový dokument Alice Elliotovej The Collector of Bedford Street (Zbierka z Bedford Street). Ten je v posledných týždňoch už v amerických médiách častejšou témou než Bowling for Columbine. Zbierku z Bedford Street majú v týchto dňoch v programe aj zahraničné televízne stanice.
Hi, Mister!
Zbierku urobil jediný človek - päťdesiatdeväťročný obyvateľ newyorskej, presnejšie manhattanskej Greenwich Village, Larry Selman. Vyzbieral vyše 125 000 dolárov pre miestne charitatívne inštitúcie, pre svalových dystrofikov a chorých na AIDS. Vyzbieral ich aj na rôzne iné dobročinné účely, sám, na uliciach, po ktorých dennodenne chodil a pýtal sa ľudí, či by neprispeli. Kto si všimne jeho zdvorilé „Hi, Mister!“, už mu neunikne. Nikdy nepýtal pre seba. Žije z týždennej sociálnej podpory a z peňazí, čo mu dáva jeho strýko Murray, ktorý sa oňho nie celkom dokonale, ale verne stará už tridsať rokov, odkedy Larrymu zomreli rodičia. Larry je po celom okolí slávny a denne si telefonuje s množstvom najrôznejších ľudí, bližších aj vzdialenejších susedov.
Filmárka Alice Elliotová býva cez ulicu. V jej filme vidíme Larryho, ako ide na hroby svojim rodičom, ako trápi Združenie obyvateľov bloku tým, že otvára dvere bezdomovcom, keď sa cíti sám. Dáva obetavo - niektorí hovoria, že bez rozmyslu - každému, o kom sa mu zdá, že to potrebuje. Hŕstka susedov nakoniec zorganizovala pokus zriadiť fond v jeho mene.
Na tanečnej zábave
„Larry vlastne stvoril našu komunitu,“ hovorí pre The New York Times režisérka Alice Elliotová. „Kto chce vedieť, čo je na okolí nové, volá Larrymu. Hovorí s hocikým, každého tu pozná, vie, čo kto robí, čo si kto myslí.“ Ešte pred piatimi rokmi so svojimi príjmami horko-ťažko vyžil. Stopäťdesiat obyvateľov bloku sa poskladalo na tridsaťtisícovú pomoc, a tak sa po prvýkrát dali dokopy. „Larry je zrkadlom toho, čím by sme mali byť a čo by sme mali robiť.“
Larry Selman začal zbierať peniaze ešte ako tínedžer. Najskôr to bolo na Policajnú atletickú ligu, najviac získal pre chorých na AIDS. Fond, ktorý založili jeho susedia, spravuje United Jewish Appeal Federation of New York. Štvrtina z týchto peňazí pomohla Alice Elliotovej financovať dokument. Štát platí Larrymu asistenta a fond pokrýva jeho ostatné potreby vrátane nákladov na starostlivosť o jeho domáce zvieratá psa Pennyho a dve mačky, Lucky a Happy. Susedia zariadili, aby Harry mohol prísť na tanečnú zábavu, kde medzi inými mentálne postihnutými hosťami spoznal ženu, s ktorou sa teraz stretáva. Všetky bufety na okolí vedia, že je ťažký diabetik. Márne sa snaží kúpiť si niečo sladké.
„Viem, že som retardovaný a musím to tak brať,“ hovorí. Podľa inteligenčného testu mu vychádza IQ 62. „Len niekedy, keď som sám, hovorím si: prečo som sa tak narodil?“ Jeho inteligencia je však dosť vysoká na to, aby si pamätal dlhý zoznam dát, kedy majú jeho priatelia narodeniny.
Čo je najlepšie
No keď raz naozaj zostarne, nebolo by predsa len preňho lepšie postarané v nejakom zariadení? „Sú dva spôsoby, ako rozmýšľať o Larrym. Jeden je - čo by bolo najlepšie pre Larryho. Či je preňho dobre, že má dve mačky a či by nebolo lepšie, keby mal len jednu. A tak ďalej. Druhý spôsob je - čo by chcel on? Pokiaľ nechcete tráviť jeho život s ním, je lepšie nechať rozhodnúť jeho,“ hovorí Alice Elliotová. Larrymu je jasné, čo chce. Keď sa ho opýtajú, kde by mu bolo lepšie, tu, alebo v zariadení, odpovedá okamžite: „Tu. Tu sa mi páči.“
Na webovej stránke oscarových tipov uvádzajú dvaja americkí filmoví kritici denníka Los Angeles Times svoje odhady na Oscarov. Hovoria, že keď vyhrá Michael Moore a dostane sa k mikrofónu, urobí z Oscarov politický míting. A pokiaľ ide o Twin Towers, „toho terorizmu už bolo asi dosť.“
Larry Seldman bude v oscarovú noc sedieť v publiku Kodak Theatru, ako hlavná postava nominovaného dokumentu. „Nezabudni, Larry,“ - hovoria vraj Larrymu Selmanovi susedia - „nesadni si do bielej limuzíny! Len do čiernej! Bielu nechci!“ „Držte palce!“ odpovedá Larry.
ANDREA PUKOVÁ
