RECENZIA / DIVADLODivadlo Andreja Bagara Nitra * Alan Ayckbourn: Z času na čas * Preklad: Alexandra Ruppeldtová * Dramaturgia: Jana Kákošová * Réžia: Martin Kákoš * Hrajú: Táňa Radeva, Kristína Turjanová, Veronika Senciová, Ivan Vojtek, Juraj Hrčka, Alexander Bárta o Premiéra 1. marca
Môže úprimné priznanie vraha na konci života spätne zmeniť priebeh udalostí tak, aby sa mŕtvi vrátili do života, osamelé siroty našli láskavých patrónov a aby sa z bezohľadných podnikateľov stali zodpovední politici? Podobná konštrukcia nemusí byť len konvenčnou dramatickou schémou. S podmieňovacím časom čo by bolo, ak by bolo - sa niekedy veľmi objavne pohráva aj súčasná kinematografia. Diváci zvyknutí na filmový strih a gagy si však musia v divadle prestaviť hodiny na pomalší beh.
V novšej hre Alana Ayckbourna Z času na čas nemáme síce osem žien, ako v nedávnom úspešnom francúzskom filme, sú len tri, zato však prekvapujúco nezávistlivé a solidárne. Len vďaka týmto vlastnostiam sa im úspešne podarí odraziť nástrahy mužov, ktorí sú v príbehu pomerne okrajoví, ak sa práve nepokúšajú spratať zo sveta niektorú z nich. Chápeme, prečo autora niektorí obviňovali dokonca z feminizmu.
Jeden z komerčne najúspešnejších britských autorov, Sir Alan Ayckbourn, sa na slovenských javiskách nehrá až tak často. Presne pred desiatimi rokmi bola na Novej scéne uvedená komédia Milenci v papučiach, o rok neskôr mala v Košiciach premiéru nateraz posledná inscenácia s názvom Aby bolo jasné. Alanov Ayckbournov humor je celkovo suchší, príbehy komplikovanejšie, priam detektívne, Slovákovi možno v príbehoch i charakteroch chýbajú intímnejšie polohy, ktoré by viac vzbudzovali empatiu. Z času na čas je typickou obývačkovou komédiou, akurát zasadená do hotelového apartmánu.
Režisér Martin Kákoš nehladkal žáner proti srsti, sústredil sa na prácu so situáciami a hercami. Záverečná dojímavo poučná scéna by možno zniesla väčší inscenačný odstup, aj keď spochybňovanie autora zjavne nebolo režijným zámerom.
Táňa Radeva zahrala s príjemnou naivnosťou a zaujatím poctivú manželku Ruellu, ktorá stojí v ceste slobodnému podnikaniu manžela. Kristína Turjanová ako krehká domina Poppea mala svoje lepšie i horšie momenty, najviac jej vyšli scény, v ktorých sa podarilo pohrať sa kontrastom medzi jej submisívnou povahou a dominantnou rolou. Začínajúca Veronika Senciová potrebuje, zdá sa, do niektorých polôh dozrieť. Škoda, že sa v druhej časti herečky nevyhli istému prehrávaniu. Ivan Vojtek ako manžel Reece a Alexander Bárta ako zlosyn Julian mohli miestami aj ubrať z chrapľavosti, s ktorou sa hrali na drsných chlapov. Obaja však vytvorili pomerne presné komediálne typy. Azda najviac však prekvapil Juraj Hrčka, ktorý v úlohe miestneho hotelového detektíva Harolda vykreslil nielen dve skutočne smiešne figúrky, ale dokázal ich aj prepojiť dojímavým životným oblúkom od popleteného miestneho šviháka k ešte popletenejšiemu outsiderovi, ktorého v jednej verzii príbehu postretne šťastie. Ibaže ako sa ukáže, nielen čas, ale i šťastie je relatívne. ZUZANA ULIČIANSKA
