Negýčové melancholické skladby nemajú v rozhlasovom vysielaní na ružiach ustlaté a urobiť z nich hity sa rovná malému zázraku. Bristolskí Massive Attack boli a sú práve v tomto dokonalí: ich prvý úspešný singel Unfinished Sympathy z roku 1991 je dodnes najobľúbenejšou piesňou poslucháčov stanice Radio 1 BBC, v rebríčkoch sa darilo i singlom Protection a Teardrop. Špecifikom Massive Attack je fakt, že ich vízia popmusic sa nie celkom prekrýva s tým, čo nám ako pop vsugeruje väčšina hitparádových producentov.
Nič proti odpichnutej trojminútovke s disciplinovaným usporiadaním sloha - refrén - sloha - refrén - dvadsaťpäťsekundové sólo a napokon viackrát zopakovaný refrén. Ale k výrazovým prostriedkom kráľov depre-hopu, ako Massive Attack ktosi začal hovoriť, keď usúdil, že trip-hop je vyčerpaný, nepatrí. Naopak, rozšafná stopáž 5 a viac minút je samozrejmosťou, sloha je harmonicky a významovo rovnocenná refrénu a na sóla zabudnite. Dopyt po hudbe tohto typu je. Massive Attack počuť v reklame, aj z filmového plátna - soundtracky Moulin Rouge, Mission Impossible, Batman Forever, Jackal, Blade 2.
Aj 100th Window, v poradí štvrtý album Massive Attack je vlastne jednou rozsiahlou basovou mantrou, nad ktorou sa vystriedajú viacerí viac či menej známi vokalisti. A práve tu je problém: kým speváčky Shara Nelson, Nicolette, Tracey Thorn (Everything But The Girl) alebo Elizabeth Fraser (ex-Cocteau Twins) fungovali v neveselej, no mimoriadne sugestívnej a zvukovo nenapodobiteľnej atmosfére ako dokonalý kontrapunkt, akýsi záchytný bod pre poslucháča, Sinead O‘Connor, Damon Albarn ani Horace Andy ničím neoslňujú a v muzike sa doslova topia. Možno je to dané slabším, trochu stagnujúcim hudobným sprievodom. Akoby Robertovi 3D Del Najaovi chýbali odstup, chuť vyskúšať si čosi nové, alebo jeho starí kamaráti, spoluhráči, ktorí sa v čase príprav albumu venovali iným činnostiam. 3D neprejavil schopnosť starej, funkčnej a mnohými milovanej forme vtisnúť silu a nový obsah, napríklad výraznejší melodický motív - taký počuť vari len v pilotnom singli Special Cases.
Ale netreba nariekať. Nie je to zlý album a navyše sa šušká, že onedlho skupina udrie znovu, tentoraz už v plnej sile s Daddym G. aj Mushroomom, a možno aj strateným synom, strigôňom Trickym.
