Je známy ako jeden z najvýznamnejších sólistov na bicích nástrojoch a perkusiách na Slovensku. Tento hudobník s vynikajúcou medzinárodnou povesťou pravidelne organizuje medzinárodné hudobné projekty a spolupracuje s množstvom významných osobností svetového džezu. V nedeľu 16. marca sa dožíva okrúhleho životného jubilea - šesťdesiatky. Pri tejto príležitosti poskytol TASR rozhovor.
Napriek šesťdesiatke ste stále plný tvorivého optimizmu. Čím prekvapíte v najbližších mesiacoch?
- Na Slovensku mám stále veľa pozvánok na rôzne koncerty. Ale po tom, čo som sa nedávno vrátil z Montrealu, kde som vystupoval s mojím Džezovým kvartetom v rámci Mesiaca slovenskej kultúry, chystám sa do Austrálie a Japonska. V Austrálii to bude asi štvortýždňové aprílové turné v okolí Melbournu, kde prednesiem svoj sólový projekt. V máji sa predstavím džezovému publiku v Tokiu. Džez je hudba, ktorá ľudí spája, dokáže urobiť človeka šťastným, pomôcť mu aj v ťažkých chvíľach, pozitívne ho nasmerovať. Pre moju interpretáciu je to veľmi dôležité. Preto sa na turné, tak ako na všetky predošlé, už teším.
Z Bratislavy ste presídlili do Piešťan. Čo vás viedlo k tomuto kroku?
- Jednak to, že okrem džezu mám strašne rád prírodu a tá je v okolí Piešťan nepomerne krajšia ako v Bratislave. Nehovoriac už o zázračnej piešťanskej vode. Na druhej strane sme tu s priateľkou otvorili Jazz Gallery Art, kde okrem kultúrneho prostredia ponúkame pravidelné džezové vystúpenia a výstavy súvisiace aj s džezovými tradíciami. Je tu aj zaujímavá knižnica. Toto prostredie mi prirástlo k srdcu, inšpiruje ma k ďalšej tvorbe.
Spomínate si na prvé hudobné krôčiky?
- Muzicíroval som už ako štvorročný chlapec. Mali sme doma klavírne krídlo. Pamätám sa, že som bol veľmi hanblivý. Ale keď som bol sám, vyliezol som na tú neposlušnú otáčavú stoličku a len tak som si brnkal po klávesoch. Už vtedy ma hudba fascinovala. Mali sme aj starý gramofón na kľučku. Od jeho počúvania som sa nedokázal odtrhnúť. Bol to pre mňa zázrak.
Kedy vás oslovil džez?
- Mal som asi 11 rokov, keď som pochopil, že džez je pre mňa najväčší fenomén v oblasti hudby. Iná muzika mi vošla do jedného ucha a druhým vyšla von. Ale džez vnikol do môjho vnútra, aby tam zostal. Priviedli ma k nemu džezové relácie na rozhlasovej stanici Hlas Ameriky. Doslova ma ohromili a odvtedy som na nič iné ako na džezovú muziku nemyslel. Samozrejme, v tom čase neboli žiadne materiály o džeze. Občas niekto vycestoval a priniesol platňu so swingom, nahrávkou Big Bendu. S tým som vlastne začínal. Veľmi mi však chýbala literatúra na seriózne štúdium.
Aké boli vaše hudobné džezové začiatky?
- Prvá kapela, v ktorej som hral, vznikla ešte na gymnáziu. Mala obsadenie: gitara, harmonika a bicie. Zaujímavé je, že po toľkých rokoch sa harmonika do džezu opäť vracia. V prvej, už profesionálnej kapele, som hral na univerzite. Bolo to džezové trio v zložení Viktor Zappner klavír, Tibor Platzner kontrabas a ja na bicích. Táto skupina sa v roku 1963 stala najlepším džezovým komorným telesom v Československu.
Dlhé roky ste hudobne pôsobili v bratislavskom V-klube. Čo vám dalo "véčko" do života?
- V-klub bola jedna dlhá etapa kvalitného džezu. Legendárne boli piatkové džezové večery. Tam sa stretávali najlepšie československé džezové kapely. "Véčko" dalo nielen pre džez, ale pre celú bratislavskú kultúru v kreatívnych časoch hippies veľmi veľa. Veď stačí si spomenúť hoci na Lasicu a Satinského.
Nasledovali početné a úspešné prieniky do svetového džezu. Ktoré vám utkveli najviac v pamäti?
- Nezabudnuteľná je pre mňa vyše dvojročná spolupráca s jedným z najväčších gitaristov na svete Francúzom Birellim Lagrenom. Prešiel som s ním kus sveta. Hrali sme spolu na desiatkach koncertov. Rovnako nezabudnuteľná je spolupráca s ďalšími svetovými hudobníkmi, ako sú Hans Koller, Charlie Mariano, Etta Cameron, Jay Clayton a ďalší. Tých mien je veľa a všetci predstavujú špičku v džezovej muzike. Veľa som sa od nich naučil. Nielen majstrovstvu po profesionálnej stránke, ale aj pokore a úcte. Krásne na tom bolo, že títo ľudia ma prijali a dokonca aj povzbudzovali v činnosti.
Upozornenie: Obrazová redakcia TASR ponúka k materiálu foto
