
Ukážka z úspešného videoklipu Kozmonaut.
Mediálne ticho však neznamená, že sa tam nič nedeje. Veľmi agilná je napríklad Žilina, kde už niekoľko rokov skupina dvadsiatnikov okolo občianskeho združenia Truc sphérique (www.truc.sk) organizuje zaujímavé projekty. Tým najnovším, a v slovenskom kontexte jedinečným, je multimediálne cédečko s názvom Zatmenie.
Druhý slovenský „kozmonaut“
Pred pár dňami Žilinčan Robert Blaško získal hlavnú cenu na súťaži Mladá kamera v českom Uničove. Uspel tam s experimentálnym videoklipom nazvaným Kozmonaut. Mladý filmár pritom nie je študentom ani absolventom filmovej školy. Nemá dokonca ani profesionálne vybavenie. Nápady sú jeho hlavným vybavením.
„Výroba klipu bola improvizáciou. Pustili sme z projektora staré osemmilimetrové filmy a vyberali sme: Toto tam sedí, aj toto. Projekciu som zo steny strihal priamo vo videokamere systémom record-stop,“ hovorí Blaško. Takto vzniknutý krátky film uviedli na predposlednom ročníku festivalu študentských filmov Áčko v Bratislave, a dokonca - bez toho, aby si to naše médiá všimli - sa už stihol objaviť vo fínskej štátnej televízii, na festivale krátkych filmov v Reykjavíku a momentálne súťaží na festivale v Arménsku.
Niekoľkominútová obrazová montáž je strihaná na hudbu. Kozmonaut je totiž klipom k rovnomennej skladbe, ktorá sa nachádza na CD-ROM-e Zatmenie. Je to audiovizuálny projekt niekoľkých ľudí. Bratia Vladařovci vymysleli, nahrali a naspievali hudbu a texty, okrem Blaškovho Kozmonauta na albume nájdete aj dva ďalšie originálne videoklipy Vlada Mičucha (pôvodne boli súčasťou staršieho predstavenia Mozart und Salieri, uvedeného v žilinskom štátnom divadle).
Pomalé tempá, miešanie prvkov hip-hopu, funky, soulu a texty plné čudných pocitov z medziľudských vzťahov evokujú tvorbu moderných britských skupín (napríklad Portishead), ale spracovanú po svojom. Kombinácia akustických gitár v spojení s počítačovými efektmi vytvorila svojráznu atmosféru. Nahrávanie hudobných podkladov sa uskutočnilo v duchu prístupu Urob si sám. Ako spomína hlavný autor hudby Svätopluk Vladař: „Zistili sme, že najlepšie bude skĺbiť nahrávanie s prácou môjho brata, ktorý je zubný laborant. Do ordinácie sme dovliekli počítač, kombo, gitary a reproduktory. Potom sme začali robiť to, čo sa v komerčnom štúdiu bežne robiť nedá. Mali sme priestor na hľadanie a improvizáciu, aj keď to bola často len hra s náhodou.“
Do it (by) yourself
Album sa rodil po niekoľkých mesiacoch príprav a zháňania vydavateľa. Po sérii odmietnutí si ho nakoniec autori vydali sami. Časť peňazí je z grantu, zvyšok pochádza z vlastných úspor. Náklad je tisíc kusov, momentálne sa dohaduje distribúcia na Slovensku, ale i v okolitých krajinách.
Najdôležitejší na projekte je pre tvorcov dobrý pocit. „Keď to konečne vychádza na svet a ja sa odstupom času pozriem, ako to vznikalo s nadšením, ignorovaním technických prekážok, bez veľkej dramaturgie, bez plánu, čo s tým ďalej, charakterizuje to vlastne celú kultúru východného bloku. Nezoženú sa peniaze, nič sa neplánuje a problémy sa riešia tak, ako sa postupne vynárajú.“ dodáva Sveťo Vladař. Jeho slová len potvrdzujú to, že kvalitné veci vznikajú spravidla z úplne iných príčin než finančných.