Csongor Kassai a režisér Roman Vávra.
FOTO - VÍT KLUSÁK
Zatiaľ čo na Slovensku dnes čaká novú česko-slovenskú koprodukčnú rozprávku Čert vie prečo slávnostná predpremiéra, v Čechách má už premiéru úspešne za sebou. Tri týždne vedie rebríček návštevnosti. Na projekte pracovalo i niekoľko tvorcov a hercov zo Slovenska - scenárista Ondrej Šulaj, výtvarník František Lipták, herečka Tatiana Pauhofová či Csongor Kassai. Film Čert vie prečo režíroval ROMAN VÁVRA, autor úspešného filmu Čo chytíš v žite.
Prečo ste sa po filmoch zo súčasnosti rozhodli nakrútiť rozprávku?
„Nezlákala ma rozprávka, ale skôr to, že mi pán Kavan z Českej televízie ponúkol, že môžem na nej spolupracovať s Milošom Macourkom.“
Prečo film vznikal niekoľko rokov. Financie?
„Vedenie Českej televízie sa menilo tak rýchlo, že sme projekt nikdy nestihli ani naštartovať. A potom, keď sme boli konečne spokojní so scenárom a pripravení, nebola zasa na takýto veľký projekt pripravená Česká televízia. Stále sa to odsúvalo. Tak som si medzitým robil dokumenty.“
Neovplyvnil ten dlhý čas, ktorý uplynul od prvotného nápadu k realizácii, obsadenie postáv?
„Ovplyvnil. Počas tých troch rokov sa obsadenie niektorých úloh menilo. Z dôvodov tragických - napríklad rátal som s tým, že bude jednu z úloh hrať Vlastimil Brodský, a tiež vekových.“
Vekových?
„Zostarla nám vybraná princezná, a tak som ju preobsadil skvelou slovenskou herečkou Táňou Pauhofovou. Mnohých známych hercov sme tiež museli preobsadiť z dôvodu ich časovej vyťaženosti. A princa - neherca Štěpána Kubištu sme objavili krátko pred začiatkom nakrúcania.“
Film je česko-slovenská koprodukcia, v ktorej sú v štábe dvaja ľudia z tvorivého tímu okolo Martina Šulíka - výtvarník Fero Lipták a scenárista Ondro Šulaj. Náhoda?
„Prvého sme oslovili Ondreja Šulaja, keď nám s Milošom Macourkom dochádzal dych a cítili sme sa v tom utopení. Potrebovali sme niekoho s nadhľadom. A, samozrejme, páči sa mi jeho poetika.“
A výtvarník Fero Lipták?
„Dlho som rozmýšľal o výtvarnej koncepcii a o tom, kto by do projektu mohol priniesť hravosť, ktorú som očakával, a zároveň zjednotiť výtvarnú koncepciu celého filmu. Fera Liptáka som poznal z jeho obrazov i obrázkov. Bolo to šťastné rozhodnutie.“
Klasické české rozprávky sú nedotknuteľné dedičstvo. Chceli ste nakrútiť niečo v ich duchu, len o niečo modernejšie?
„Neuvažoval som nad tým, či sa má rozprávka prispôsobovať nejakému dobovému trendu alebo sa má podobať na niečo, čo som videl. Samozrejme, že podvedome fungujú rôzne mechanizmy, keď sa vám niečo páči a to vás ovplyvní až tak, že sa to môže objaviť vo vašej práci. Neviem, do akej miery som ovplyvnený ja. Skôr si myslím, že je to klasická rozprávka s istou dávkou sarkazmu, irónie a humoru. A možno i akejsi melanchólie.“
Čo bolo vašou ambíciou?
„Aby som nemusel baviť deti len tým, ako sa herci kopú do zadku. Aby tam bolo i trochu zamyslenia nad tým, čo je to dobro a zlo, a aby to bavilo nielen nás, ktorí to vymýšľame, ale aj rodičov, ktorí pôjdu s deťmi do kina.“
