Darina Abrahámová
dramaturgička, herečka
mama Zuzany Porubjakovej
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Zuzanka mala problémové obdobie medzi tromi a šiestimi rokmi. Bola to predčasná puberta, prejavovala sa veľmi zvláštne. Keď mrzlo, trvala na tom, že pôjde von v ružových volánikových šatôčkach a v podkolienkach. Musela sa sama presvedčiť, že je zima. Problémy sa týkali najmä oblečenia.
Čo na nej najviac oceňujete?
Veľmi sa nad tým nezamýšľam. Vlastnosti, ktoré sú u nej na ocenenie, beriem ako samozrejmosť.
V čom ste si podobné?
Fyziologicky sa na seba neponášame, ale pravdepodobne z nás vyžaruje niečo rovnaké. Obe máme skôr veselšiu, pozitívnejšiu povahu, to sme zdedili po babičke.
V čom úplne odlišné?
Zuzanka je motorickejšia ako ja. Rada sa pohybuje, lieta z miesta na miesto, rýchlo chodí, rada tancuje. K takýmto veciam som nikdy nemala vzťah. Radšej som čítala a venovala sa intelektuálnejším činnostiam. Najmä v puberte som hltala knižky, hudbu a viac som sa venovala teoreticko - literárnej stránke umenia. Zuzka všetko prijíma tak impulzívnejšie. Je viac do sveta.
Aj športuje viac ako vy?
Áno. Od štyroch rokov chodí na tanec, ide jej mimoriadne dobre. Je pohybovo nadaná a energickejšia ako ja. Ja budem radšej meškať, akoby som mala utekať. Nakoniec, aj Oscar Wilde tvrdí, že presnosť je strata času.
Za čo ste dcéru najviac chválili?
Stále ju chválim za jej zodpovedný vzťah k škole. Keď nestíha, nabádam ju dokonca, aby sa už toľko neučila. Ale ona je ctižiadostivá, chce mať dobré známky.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Pri Zuzke nie. Cítila som sa mladá, ani som nemala pocit, že ju vychovávam. Nemala som sestru, tak som Zuzku brala partnersky. Doteraz je to tak. Pri synovi, ktorý ešte nemá päť rokov si sem-tam niečo prelistujem. Aj mi je ľúto, že nie je dosť populárnych knižiek o výchove dieťatka povedzme do šiestich rokov. Napríklad v Kanade fungujú komunity, kde sa mamy stretávajú spolu s deťmi. Človek môže zistiť, že vlastnosť či problém, ktorý považuje u svojho dieťaťa za výnimočný, je vlastne celkom bežný pre dané vývojové štádium.
Koľko ste mali rokov, keď sa vám Zuzka narodila?
Dvadsaťpäť, ale vtedy sa mi videlo, že som ešte mladučká. Moje priateľky mi vyčítali, že ju rozmaznávam. Dieťa však je aj na rozmaznávanie. Treba mu dať mnoho lásky a dotykov.
Aký má Zuzka vzťah k bratovi Samkovi?
Mala trinásť rokov, keď sa narodil, a je aj jeho krstnou mamou. Sama prišla s tým nápadom. Takže, ak náhodou "zlyháva" ako sestra, ako krstná mama je perfektná. Keď sa o neho treba postarať, má väčšinou čas. Teší sa z neho a jeho k nemu tolerantná.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Rozprával ich jej otecko. Mal väčšiu fantáziu a silu ako ja. Ockovia mávajú na konci dňa vždy viac energie ako mamy. Nakoniec, aj môj manžel Samko s láskou vymýšľa nášmu synovi rozprávky.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Určite mi môže vyčítať, že som niekedy nervózna, netrpezlivá či popudlivá. A často sa mýlim... Ak občas v domácnosti niečo nie je v poriadku, okamžite hľadám vinníka - všetkých ostatných, okrem seba.
Myslíte, že si rozumiete?
Určite. Aj keď k tomu patria hádky a nedorozumenia.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Nevedomo a nevdojak. Neviem, kedy jej pomáham a kedy jej škodím. Medzi nami je veľa intuície.
Ste často spolu?
Často sa vidíme večer a v nočných hodinách, lebo Zuzanka skôr vstáva a má iný rytmus dňa ako ja. Mohli by sme sa vidieť aj častejšie.
Darina Abrahámová roky pracuje ako dramaturgička v Činohre SND. Pre našu prvú scénu doteraz dramaturgicky pripravila vyše tridsať hier. Od študentských čias pôsobí aj ako herečka a dramaturgička v Radošinskom naivnom divadle. Momentálne hrá v dvoch incenáciách RND - Ženské oddelenie a Konečná stanica. V divadle GunaGu hrá v predstaveniach Viliama Klimáčka Čechov - boxer a Gotika. Je predsedníčkou komisie súťaže Dráma 2003.
Zuzana Porubjaková
študentka
dcéra Dariny Abrahámovej
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Určite som bola.Viem to z rozprávania. Trucovala som ako divá. V lete som chcela ísť von v šáli a v rukaviciach a v zime naopak. Aj neskôr som robila problémy, no mama si už tak často nesťažovala.
V čom sa vám mama najviac páči?
Veľmi sa mi páči výzorovo. Ale hlavne oceňujem, že mi je mamou aj kamarátkou. Páči sa mi, ako sa oblieka, aj keď občas mám k jej vkusu výhrady. Mama je mojím vzorom.
Aké vlastnosti ste po nej zdedili?
Myslím si, že obidve sme trošku urážlivé, aj keď ja som asi trochu viac. Možno v dospelosti sa toho zbavím. Obe sme tvrdohlavé, ťažko si dokážeme priznať pravdu. Nuž, a zdedila som po nej energiu a temperament.
V čom ste odlišné?
Ja som prispôsobivejšia, povoľnejšia, dá sa so mnou ľahšie manipulovať. Mama málokedy opúšťa svoje pozície.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Nespomínam si. Určite niečo, ale zabudla som. Som rada, že na takéto veci ľahko zabúdam.
Rozprávala vám rozprávky?
Ona nikdy. Oco mi rozprával rozprávky o malom prváčikovi. Dodnes viem niektoré naspamäť, pretože to boli najkrajšie rozprávky, aké som kedy počula. Kolegovia mu hovorili, aby ich napísal a vydal. Netuším, či nechcel, alebo nemal čas. Teraz som rada, lebo zostanú iba pre nás.
Stretávate sa s ním často?
Otca vidím veľmi často. Sme dohodnutí, že k nemu chodievam raz do týždňa. Ale v skutočnosti na tom nezáleží. Teší ma, že je to benevolentné. Ak mám chuť a náladu, idem k nemu, ak nie, zostanem doma s mamou, veľkým Samkom a Samkom. Mám dva perfektné domovy, záleží iba od mojej chuti a nálady.
Hlavne, ak to nezneužívate...
Nechcela by som dospieť do takého štádia. (Smiech.)
Pomáha vám mama nejako dodnes?
Určite.Veľmi mi pomáhala, keď som bola malá. Zaháňa moje depresívne stavy tým, že ma vie podporiť ako kamarátka. Povzbudí ma, alebo schladí, presne tak, ako to potrebujem.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Skoro na všetko. Neopísateľné večery sme prežívali v divadle, na recepciách po premiérach - to som teraz snobka, však? Pekné detstvo som prežila na chate v Hodruši-Hámroch. Máme ju doteraz a práve rozmýšľam, že by som tam zašla s partiou kamarátov.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Po materiálnej stránke určite etno - šperkami a šatkami, ktoré má veľmi rada. A ja by som mala radosť, keby sme si našli čas a niekam spolu zašli. Keby sme strávili večer iba my dve samy.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Viem, ale nepoviem. Tajomstvá najlepších kamarátok sa neprezrádzajú!
Zuzana Porubjaková síce študuje na Evanjelickom bilinguálnom lýceu v Petržalke, ale počuť ju v nejednom dabingu či v rozhlase. Dcéra Martina Porubjaka navštevuje dramatický súbor Lano a spolupracuje so súborom Gong. Pred tromi rokmi sa podieľala na detskom predstavení Nebojsa, s ktorým mladí ochotníci pochodili rozličné festivaly a úspešne hosťovali aj v Českej republike. Momentálne hrá v inscenácii Tristan a Izolda, ktorú pripravil súbor Gong. Súkromne študuje spev atanec.
