JOZEF BEDNÁRIK

Zrátať aj straty, nielen nálezy

Jeho Panna Mária sa skutočne vznáša k nebesiam, jeho muzikáloví homosexuáli dokážu o svojej pravde presvedčiť aj prevažne heterosexuálne obecenstvo.

Nebojí sa vniesť atmosféru verejného domu do klasickej opery, celkom poľudštiť trpaslíkov, ani zmeniť spoločensky zaužívané predstavy o smrti, živote a ľudských vášňach. Bývalý herec s neodmysliteľným šálom okolo krku. Pre priateľov a kolegov Beďo. Režisér Jozef Bednárik.

Aký je to pocit, byť nepretržite úspešný?
Tak trochu fetišizujete moje úspechy. Ďakujem, ale som rád, že sa po každej premiére nájde aj niekto, kto mi pripomenie, že práve moja robota nie je jeho šálkou kávy, kto sa medzi tlieskajúcimi divákmi okázalo nudí alebo mi dá v medializovanej kritickej reakcii pocítiť, že som pre neho niečo medzi svätokrádežným kacírom, prostoduchým naivistom alebo prinajmenšom slonom v umeleckom porceláne.
Oceňujete kritiku?
Myslím to vážne a úprimne. Reakcie tohto typu sú užitočné a potrebné. Prinútia vás vytriezvieť, bilancovať, zrátať aj straty, nielen nálezy. Vyliečia vás z prípadného "samožerstva" a pomôžu myslieť okrem premiérovej slávy aj na všednú poľnú trávu...
Nedávno ste oslávili 55. narodeniny. Aj vtedy sa zvykne bilancovať.
Teší ma zaťatosť a tvrdohlavosť, s ktorou som urobil pár dôležitých životných rozhodnutí. Som rád, že som svoj umelecký život začal v Nitre, kde som mal úžasných divadelných pestúnov a pestúnky. Som rád, že som sa dal vyprovokovať mojimi kamarátmi v Zelenči a stal som sa ochotníckym režisérom. Teším sa z desiatich rokov profesionálneho režírovania Činohry v Nitre, z Bernardy Alby a ďalších inscenácií, ale tiež sa teším, že som po konflikte s odbormi dokázal dať Nitre zbohom. Neskôr som zakotvil u Ľuba Romana pri muzikále a potom v opere a balete. Som rád aj tomu, že som bol donútený vymeniť Bratislavu za Prahu. Vážim si svojho Rómea a Júliu v pražskom Národnom divadle, doteraz s láskou spomínam na Fausta v Opere SND. Teší ma tých skoro milión divákov na Drakulovi, Johanke a Monte-Christovi. Teší ma opätovný návrat do Nitry s Fidlikantom na streche. Je toho dosť? Je toho málo? Myslím si, že dobrého i zlého bolo v mojom živote tak primerane. A akurát presne to si zaslúžim.
Prácu s vami označujú mnohí vaši spolupracovníci za "krv, pot a slzy". Keď to hodnotíte z pohľadu režiséra, čo doposiaľ stálo najviac síl vás?
Patrí tak trošku k dobrému tónu rozhovorov o muzikále hovoriť o drile a práskaní režisérskeho biča. Ani zďaleka to však nie je až taký horor, ako sa hovorí. Rozdiel je v tom, že kým v činohre majú režiséri poväčšinou stabilný a homogénny, patrične remeselne vyškolený súbor, v muzikálových produkciách sa vedľa seba stretávajú pop-hviezdy, renomovaní herci, divadelní učni i talentovaní amatéri. Túto nesúrodú skupinu musí niekto skrotiť, zjednotiť, zdisciplinovať a za pomerne krátky čas s nimi urobiť predstavenie, ktoré stojí produkciu kopu horko-ťažko naškrabaných peňazí. V opere zase máte navyše kolektív spevákov, ktorí nie sú režisérovi k dispozícii počas celého študijného obdobia, často sú to cudzinci. Možno preto je ten proces taký náročný a okrem dobrého spievania, tancovania a hrania vyžaduje i talent zaťať zuby, zabudnúť na rodinu, odbory a zákonník práce. Od hercov i odo mňa.
V každom prípade, pri režírovaní spievate, tancujete, hráte, kričíte, erdžíte a štekáte...
Mojim dobrým pánom profesorom herectva na vysokej škole bol slávny Karol L. Zachar. V súvislosti s divadlom používal doktorské slovo nákaza. Dá sa to povedať patetickejšie aj poetickejšie, ale nakazenie sa divadlom najlepšie vystihuje stav, v ktorom zabúdate na blížiacu sa šesťdesiatku, choré koleno, vyše sto kíl, vysoký tlak a deň čo deň sa pokúšate urobiť z chaosu poriadok. Častokrát neveríte, pochybujete, chcete to zabaliť, ale potrebnú energiu vám niekedy dodá samotná vôňa javiska, inokedy kus árie alebo už len to, že sa pani asistentke Aničke Kľukovej podarilo zohnať na skúšku všetkých päť sólistov.
Počas pracovných prestávok vraj radi cestujete. Ktoré ročné obdobie vám pre tieto výlety najviac vyhovuje?
Jednoznačne jeseň. Od detských rokov v Zelenči som mal radšej dážď a hmlu. Radšej som dýchal vôňu zotletého lístia ako rozkvitnuté čerešne. Obdobie po lete mi vyhovuje svojim pozvoľným stíšením životného rytmu, zima zase svojim trojmesačným pokojom. Cítim sa už trochu nesvoj pri pohľade na príliš farebné letné pohľadnice alebo pri pomyslení na letný hluk preľudnenej pláže. Radšej si našetrím trochu viac a vraciam sa do Londýna, ktorý je jesenne štýlový plných šesť mesiacov. Navyše je plný divadiel, ktorých svietiace názvy mám radšej ako žiarivé slnko Kanárskych ostrovov.
Čo vás tam naposledy nadchlo?
Päť žien. Samozrejme, päť veľkých herečiek. Mal som šťastie, že som v Električke zvanej túžba videl slávnu Glen Closeovú. Po jej výkone, plnom nervnosti a inteligentného hereckého uvažovania, akoby všetky doterajšie predstaviteľky Blanche odrazu vybledli a zmatneli. Nadchli ma aj dve veľké Francúzky. Fanny Ardantová - to bola divadelná lekcia šarmu a uhrančivej ženskosti, a Isabelle Huppertová ma očarila v súčasnej hre Sarah Kaneovej hereckou disciplínou a fyzickou výdržou. No, a slávna Judi Denchová v kombinácii s Maggie Smithovou v konverzačke Dych života pre dve herečky. To bol hrejivý duel i krutý ženský duel zároveň.
A, zabudol som na jedného chlapa, korého výkon ma prinútil vstať a tlieskať, závidieť, spomínať, plakať... Sir Paul McCartney a jeho sólový koncert. Až ďaleko v Tokiu som ho videl spievať naživo a s dvoma tisíckami Japoncov som si spolu s ním spieval slávnu Michelle.
Prejdime k prozaickejším veciam života. V televízom filme o sebe priznávate, že máte pocit celoživotného hladovania. Prečo už nenecháte diety dietami?
Ja by som aj nechal, ojojój...! Tak rád by som zabudol na všetky šaláty, sóju, tofu a umelé sladidlá! Ale povedzte to mojim doktorom!
Ste konzervatívec, ktorý rád cestuje vlakom, píše na písacom stroji a mobil tiež nedvíhate. V rámci tvorby ste odvážnejší. Ako to teda s vami je? Drieme vo vás hrdinská duša antického gladiátora?
Ani hrdinská, ani duša, ani gladiátora. A o tej režisérskej odvahe by sa tiež dalo diskutovať. Hlavne, keď si pozriete, čo urobil z Rossiniho opery vyše 65-ročný kolega Dario Fo v Helsinkách. Alebo, ako sa odváži vyložiť Mozarta mladší kolega Christoph Marthaler. Sám sa zaraďujem skôr k tým, čo stavajú na osvedčených postupoch. Možno ich trochu svätokrádežne inovujem alebo barokizujem, ale teším sa, keď zásnuby tradície a netradície vyústia do divadelnej svadby, na ktorej sa veselia diváci a občas i kritici.
Pri náročných projektoch pre dospelých si nachádzate čas aj na projekty pre deti. Čajkovského Luskáčik bol vašou štvrtou rozprávkou v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave. Čím vás obohacuje práca pre deti?
Deti nemám, moji synovcovia a netere už odrástli a pomaly sa pripravujú na vlastné deti, takže v mojom okolí nie je už nikto formovateľný, ohýbateľný alebo inak vychovávaniabilný. Možno preto, aby som si splnil podvedomú chlapskú potrebu odovzdávať duchovné dedičstvo, niekoho formovať a učiť, vraciam sa po väčších či menších prestávkach k deťom v divadle. A samozrejme k bábkam - nefrflú, chodia načas, sú to najposlušnejší herci na svete. A bábkoherci? To je herecké spoločenstvo, v ktorom som si vždy vážil ich skromnosť, zanietenosť, chuť i radosť. Pre toto všetko sa asi s pánom riaditeľom Brtišom dohodneme a o rok cez prázdniny urobíme v Bratislavskom bábkovom divadle detský muzikálik Divotvorný hrniec.
Vy ste ako dieťa chodili do divadla?
Ako desaťročný pionier som videl hrať pani Kráľovičovú Shakespearovu Júliu. Je pravda, že mi pri milostnej balkónovej scéne teta zakrývala oči bulletinom, ale Shakespearovo vyučovanie o smrti a láske, ktoré som v ten večer absolvoval, patrí ku kľúčovým vychovávateľským lekciám mojej mladosti. A to nespomínam Rusalku a Fausta, na ktorého ma náš tato prepašoval do opery, keď som mal osem rokov. Nebol by to najhorší tip pre pána ministra školstva - výchova divadlom a hudbou...
Smrti ste tematizovali aj po premiére Zorbu. Bojíte sa jej?
Ak môžem poprosiť, nehovorme o tom. Smrti sa nebojím, ale nechajme ju na pokoji. V minulých rokoch som sa s ňou stretol viackrát, teraz sa ju pokúšam zaplašiť Klietkou bláznov na Novej scéne, Fidlikantom v prešovskom divadle, Popoluškou v Opere SND, Adamom Šangalom v Nitre, fraško-operou Dcéra pluku Donizettiho, rozprávkou v bábkovom divadle.
Pracujete vo viacerých divadlách - v Bratislave, v Nitre, máte skúsenosti z Čiech. Kam sa najradšej vraciate?
Neviem, čo to má Nitra za magickú silu, ale už rok pred premiérou sa teším na zasneženú Kalváriu, kávu pani Oravcovej, tekvicové jadierka na rínku, na najfantastickejšie publikum na svete a, samozrejme, na pani Slabejovú, Adelu Gáborovú, pánov Rimku, Dóczyho, s ktorými budeme spomínať. Mám radosť, že sa čo nevidieť stretnem aj s tou kopou dobrých, všestranných a obetavých mladých nitrianskych hercov, ktorých sa podarilo riaditeľovi Greššovi a dramaturgovi Sprušanskému v tomto divadle udržať. Oni síce vedia, že naša spoločná budúca robota nebude najľahšia, no cítim, že ma v septembri nevyženú. Že ma zoberú takého, aký som. S mojimi kladmi i zápormi.
Existuje nejaké celoživotné krédo, ktorým sa riadi režisér Jozef Bednárik?
To moje sformulovali múdri Angličania. Znie: Take it Easy! Ber všetko zľahka! Aj zlo, aj dobro, aj úspech, aj neúspech, aj svet, aj seba v ňom. Aj tento rozhovor!


Kto je to?
Jozef Bednárik (1947) absolvoval herectvo na VŠMU. Pôsobil ako herec, neskôr ako režisér v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. V polovici 70. rokov založil ochotnícky súbor Z-divadlo v Zelenči. Za starého režimu získal titul zaslúžilý umelec a Cenu Janka Borodáča. Za Mečiarovej éry pôsobil štyri roky v Prahe, kde zrežíroval viac muzikálov. V posledných rokoch pôsobí opäť ma Slovensku ako divadelný a televízny režisér. Na marec chystá v Opere SND Rossiniho opernú rozprávku pre deti i dospelých. V Prahe oživuje Draculu, ktorý sa chce pokúsiť o návrat na javisko pražského Kongresového centra. Pre Nitru pripravuje pôvodný slovenský muzikál Šangala.


Čo o ňom hovoria:

Ján Greššo
riaditeľ Divadla A. Bagara v Nitre:

O Beďovi môžem povedať iba samé superlatívy. Jeho režijná práca bola pre mňa postgraduál vysokoškolského štúdia. Keď som prišiel do divadla, on už bol hviezda na komediálnom hereckom nebi. Mal chudnúce obdobie, keď sme spolu hrali. On bol lekár a počas odchodu zo scény mal preletieť cez kreslo. Beďove odtučňovačky boli také kruté, že dokázal naraz schudnúť aj dvadsať kilogramov. Kostým na ňom visel, pri prelete cez kreslo sa mu zachytili nohavice a zostal na javisku nahý. Aj na scéne sme sa zvíjali od smiechu.

Viktor Horján, herec:
Keď pán Bednárik vyhlásil konkurz do muzikálu Klietka bláznov na postavu Jean Michela, prišiel som s tým, že by som rád hral Jacoba, čiže Žanetku. Vyjadril sa, že je to veľká drzosť. Navyše, nezaspieval som áriu z Klietky, ale z West Side Story. Vyrazil ma. Na druhý deň si to premyslel a pozval ma na osobný pohovor. Tú úlohu Žanetky som dostal. Pána Bednárika si veľmi vážim. To on ma získal pre muzikál. Vďaka nemu som začal chodiť do posilňovne, viac sa venujem spevu, viac na sebe pracujem. Každému mladému hercovi by som želal šancu spolupracovať s takýmto profesionálom.

Wanda Hrycová, riaditeľka Divadla Nová scéna:
Počas môjho pôsobenia na Novej scéne som sa stretla pri práci s niekoľkými režisérmi. Všetci sú veľkí umelci so zvučnými menami, výborní profesionáli, ktorí v našom divadle odviedli kus krásnej roboty. Béďo má však oproti nim ešte jednu prednosť, ktorá je pri umelcoch skôr raritou ako pravidlom - je schopný manažér. Na prvom stretnutí pri príprave muzikálu Klietka bláznov mi odovzdal harmonogram prác s hodinovým platom na nasledujúce tri skúšobné mesiace a do bodky ho dodržal. Ten, kto sa aspoň trošku vyzná v divadelných pomeroch, vie, aký zázrak týmto Béďo vykonal. Kompletne si zmanažoval a ustrážil javisko a ja som sa mohla pokojne venovať ostatným prácam spojeným s premiérou a promotion Klietky bláznov. Béďo bude na Novej scéne vždy vítaný.

Dobrého i zlého bolo v mojom živote tak primerane. A presne to si zaslúžim.

Od detských rokov som mal radšej dážď a hmlu. Cítim sa už trochu nesvoj pri pohľade na príliš farebné letné pohľadnice.

Nakazenie sa divadlom najlepšie vystihuje stav, v ktorom zabúdate na blížiacu sa šesťdesiatku, choré koleno, vyše sto kíl, vysoký tlak...

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 860
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 624
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 860
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 678
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 309
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 239
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 349
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 842
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 192
  10. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 185

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

EKONOMIKA

UPC zvyšuje ceny internetu a televízie. Čo môžete robiť?

Káblová spoločnosť mení služby uprostred viazanosti.

Neprehliadnite tiež

Denzel Washington nevyzeral šťastne. Je za černošskými Oscarmi politika?

Vlani na Oscara stačil priemer, tento rok už nie.

Vedel som, že tie Oscary pokašlem, hovoril moderátor (najlepšie komentáre)

Filmové hviezdy priniesli na pódium rôzne poďakovania, ako aj politické komentáre.

Matt, Ben a Casey. Z hercov na odstrel sa stali oscaroví víťazi

Bratia Affleckovci a Matt Damon to dotiahli ďaleko. Ale inde, ako si mysleli.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop