SME

Zrátať aj straty, nielen nálezy

Jeho Panna Mária sa skutočne vznáša k nebesiam, jeho muzikáloví homosexuáli dokážu o svojej pravde presvedčiť aj prevažne heterosexuálne obecenstvo.

Nebojí sa vniesť atmosféru verejného domu do klasickej opery, celkom poľudštiť trpaslíkov, ani zmeniť spoločensky zaužívané predstavy o smrti, živote a ľudských vášňach. Bývalý herec s neodmysliteľným šálom okolo krku. Pre priateľov a kolegov Beďo. Režisér Jozef Bednárik.

Aký je to pocit, byť nepretržite úspešný?
Tak trochu fetišizujete moje úspechy. Ďakujem, ale som rád, že sa po každej premiére nájde aj niekto, kto mi pripomenie, že práve moja robota nie je jeho šálkou kávy, kto sa medzi tlieskajúcimi divákmi okázalo nudí alebo mi dá v medializovanej kritickej reakcii pocítiť, že som pre neho niečo medzi svätokrádežným kacírom, prostoduchým naivistom alebo prinajmenšom slonom v umeleckom porceláne.
Oceňujete kritiku?
Myslím to vážne a úprimne. Reakcie tohto typu sú užitočné a potrebné. Prinútia vás vytriezvieť, bilancovať, zrátať aj straty, nielen nálezy. Vyliečia vás z prípadného "samožerstva" a pomôžu myslieť okrem premiérovej slávy aj na všednú poľnú trávu...
Nedávno ste oslávili 55. narodeniny. Aj vtedy sa zvykne bilancovať.
Teší ma zaťatosť a tvrdohlavosť, s ktorou som urobil pár dôležitých životných rozhodnutí. Som rád, že som svoj umelecký život začal v Nitre, kde som mal úžasných divadelných pestúnov a pestúnky. Som rád, že som sa dal vyprovokovať mojimi kamarátmi v Zelenči a stal som sa ochotníckym režisérom. Teším sa z desiatich rokov profesionálneho režírovania Činohry v Nitre, z Bernardy Alby a ďalších inscenácií, ale tiež sa teším, že som po konflikte s odbormi dokázal dať Nitre zbohom. Neskôr som zakotvil u Ľuba Romana pri muzikále a potom v opere a balete. Som rád aj tomu, že som bol donútený vymeniť Bratislavu za Prahu. Vážim si svojho Rómea a Júliu v pražskom Národnom divadle, doteraz s láskou spomínam na Fausta v Opere SND. Teší ma tých skoro milión divákov na Drakulovi, Johanke a Monte-Christovi. Teší ma opätovný návrat do Nitry s Fidlikantom na streche. Je toho dosť? Je toho málo? Myslím si, že dobrého i zlého bolo v mojom živote tak primerane. A akurát presne to si zaslúžim.
Prácu s vami označujú mnohí vaši spolupracovníci za "krv, pot a slzy". Keď to hodnotíte z pohľadu režiséra, čo doposiaľ stálo najviac síl vás?
Patrí tak trošku k dobrému tónu rozhovorov o muzikále hovoriť o drile a práskaní režisérskeho biča. Ani zďaleka to však nie je až taký horor, ako sa hovorí. Rozdiel je v tom, že kým v činohre majú režiséri poväčšinou stabilný a homogénny, patrične remeselne vyškolený súbor, v muzikálových produkciách sa vedľa seba stretávajú pop-hviezdy, renomovaní herci, divadelní učni i talentovaní amatéri. Túto nesúrodú skupinu musí niekto skrotiť, zjednotiť, zdisciplinovať a za pomerne krátky čas s nimi urobiť predstavenie, ktoré stojí produkciu kopu horko-ťažko naškrabaných peňazí. V opere zase máte navyše kolektív spevákov, ktorí nie sú režisérovi k dispozícii počas celého študijného obdobia, často sú to cudzinci. Možno preto je ten proces taký náročný a okrem dobrého spievania, tancovania a hrania vyžaduje i talent zaťať zuby, zabudnúť na rodinu, odbory a zákonník práce. Od hercov i odo mňa.
V každom prípade, pri režírovaní spievate, tancujete, hráte, kričíte, erdžíte a štekáte...
Mojim dobrým pánom profesorom herectva na vysokej škole bol slávny Karol L. Zachar. V súvislosti s divadlom používal doktorské slovo nákaza. Dá sa to povedať patetickejšie aj poetickejšie, ale nakazenie sa divadlom najlepšie vystihuje stav, v ktorom zabúdate na blížiacu sa šesťdesiatku, choré koleno, vyše sto kíl, vysoký tlak a deň čo deň sa pokúšate urobiť z chaosu poriadok. Častokrát neveríte, pochybujete, chcete to zabaliť, ale potrebnú energiu vám niekedy dodá samotná vôňa javiska, inokedy kus árie alebo už len to, že sa pani asistentke Aničke Kľukovej podarilo zohnať na skúšku všetkých päť sólistov.
Počas pracovných prestávok vraj radi cestujete. Ktoré ročné obdobie vám pre tieto výlety najviac vyhovuje?
Jednoznačne jeseň. Od detských rokov v Zelenči som mal radšej dážď a hmlu. Radšej som dýchal vôňu zotletého lístia ako rozkvitnuté čerešne. Obdobie po lete mi vyhovuje svojim pozvoľným stíšením životného rytmu, zima zase svojim trojmesačným pokojom. Cítim sa už trochu nesvoj pri pohľade na príliš farebné letné pohľadnice alebo pri pomyslení na letný hluk preľudnenej pláže. Radšej si našetrím trochu viac a vraciam sa do Londýna, ktorý je jesenne štýlový plných šesť mesiacov. Navyše je plný divadiel, ktorých svietiace názvy mám radšej ako žiarivé slnko Kanárskych ostrovov.
Čo vás tam naposledy nadchlo?
Päť žien. Samozrejme, päť veľkých herečiek. Mal som šťastie, že som v Električke zvanej túžba videl slávnu Glen Closeovú. Po jej výkone, plnom nervnosti a inteligentného hereckého uvažovania, akoby všetky doterajšie predstaviteľky Blanche odrazu vybledli a zmatneli. Nadchli ma aj dve veľké Francúzky. Fanny Ardantová - to bola divadelná lekcia šarmu a uhrančivej ženskosti, a Isabelle Huppertová ma očarila v súčasnej hre Sarah Kaneovej hereckou disciplínou a fyzickou výdržou. No, a slávna Judi Denchová v kombinácii s Maggie Smithovou v konverzačke Dych života pre dve herečky. To bol hrejivý duel i krutý ženský duel zároveň.
A, zabudol som na jedného chlapa, korého výkon ma prinútil vstať a tlieskať, závidieť, spomínať, plakať... Sir Paul McCartney a jeho sólový koncert. Až ďaleko v Tokiu som ho videl spievať naživo a s dvoma tisíckami Japoncov som si spolu s ním spieval slávnu Michelle.
Prejdime k prozaickejším veciam života. V televízom filme o sebe priznávate, že máte pocit celoživotného hladovania. Prečo už nenecháte diety dietami?
Ja by som aj nechal, ojojój...! Tak rád by som zabudol na všetky šaláty, sóju, tofu a umelé sladidlá! Ale povedzte to mojim doktorom!
Ste konzervatívec, ktorý rád cestuje vlakom, píše na písacom stroji a mobil tiež nedvíhate. V rámci tvorby ste odvážnejší. Ako to teda s vami je? Drieme vo vás hrdinská duša antického gladiátora?
Ani hrdinská, ani duša, ani gladiátora. A o tej režisérskej odvahe by sa tiež dalo diskutovať. Hlavne, keď si pozriete, čo urobil z Rossiniho opery vyše 65-ročný kolega Dario Fo v Helsinkách. Alebo, ako sa odváži vyložiť Mozarta mladší kolega Christoph Marthaler. Sám sa zaraďujem skôr k tým, čo stavajú na osvedčených postupoch. Možno ich trochu svätokrádežne inovujem alebo barokizujem, ale teším sa, keď zásnuby tradície a netradície vyústia do divadelnej svadby, na ktorej sa veselia diváci a občas i kritici.
Pri náročných projektoch pre dospelých si nachádzate čas aj na projekty pre deti. Čajkovského Luskáčik bol vašou štvrtou rozprávkou v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave. Čím vás obohacuje práca pre deti?
Deti nemám, moji synovcovia a netere už odrástli a pomaly sa pripravujú na vlastné deti, takže v mojom okolí nie je už nikto formovateľný, ohýbateľný alebo inak vychovávaniabilný. Možno preto, aby som si splnil podvedomú chlapskú potrebu odovzdávať duchovné dedičstvo, niekoho formovať a učiť, vraciam sa po väčších či menších prestávkach k deťom v divadle. A samozrejme k bábkam - nefrflú, chodia načas, sú to najposlušnejší herci na svete. A bábkoherci? To je herecké spoločenstvo, v ktorom som si vždy vážil ich skromnosť, zanietenosť, chuť i radosť. Pre toto všetko sa asi s pánom riaditeľom Brtišom dohodneme a o rok cez prázdniny urobíme v Bratislavskom bábkovom divadle detský muzikálik Divotvorný hrniec.
Vy ste ako dieťa chodili do divadla?
Ako desaťročný pionier som videl hrať pani Kráľovičovú Shakespearovu Júliu. Je pravda, že mi pri milostnej balkónovej scéne teta zakrývala oči bulletinom, ale Shakespearovo vyučovanie o smrti a láske, ktoré som v ten večer absolvoval, patrí ku kľúčovým vychovávateľským lekciám mojej mladosti. A to nespomínam Rusalku a Fausta, na ktorého ma náš tato prepašoval do opery, keď som mal osem rokov. Nebol by to najhorší tip pre pána ministra školstva - výchova divadlom a hudbou...
Smrti ste tematizovali aj po premiére Zorbu. Bojíte sa jej?
Ak môžem poprosiť, nehovorme o tom. Smrti sa nebojím, ale nechajme ju na pokoji. V minulých rokoch som sa s ňou stretol viackrát, teraz sa ju pokúšam zaplašiť Klietkou bláznov na Novej scéne, Fidlikantom v prešovskom divadle, Popoluškou v Opere SND, Adamom Šangalom v Nitre, fraško-operou Dcéra pluku Donizettiho, rozprávkou v bábkovom divadle.
Pracujete vo viacerých divadlách - v Bratislave, v Nitre, máte skúsenosti z Čiech. Kam sa najradšej vraciate?
Neviem, čo to má Nitra za magickú silu, ale už rok pred premiérou sa teším na zasneženú Kalváriu, kávu pani Oravcovej, tekvicové jadierka na rínku, na najfantastickejšie publikum na svete a, samozrejme, na pani Slabejovú, Adelu Gáborovú, pánov Rimku, Dóczyho, s ktorými budeme spomínať. Mám radosť, že sa čo nevidieť stretnem aj s tou kopou dobrých, všestranných a obetavých mladých nitrianskych hercov, ktorých sa podarilo riaditeľovi Greššovi a dramaturgovi Sprušanskému v tomto divadle udržať. Oni síce vedia, že naša spoločná budúca robota nebude najľahšia, no cítim, že ma v septembri nevyženú. Že ma zoberú takého, aký som. S mojimi kladmi i zápormi.
Existuje nejaké celoživotné krédo, ktorým sa riadi režisér Jozef Bednárik?
To moje sformulovali múdri Angličania. Znie: Take it Easy! Ber všetko zľahka! Aj zlo, aj dobro, aj úspech, aj neúspech, aj svet, aj seba v ňom. Aj tento rozhovor!

SkryťVypnúť reklamu


Kto je to?
Jozef Bednárik (1947) absolvoval herectvo na VŠMU. Pôsobil ako herec, neskôr ako režisér v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. V polovici 70. rokov založil ochotnícky súbor Z-divadlo v Zelenči. Za starého režimu získal titul zaslúžilý umelec a Cenu Janka Borodáča. Za Mečiarovej éry pôsobil štyri roky v Prahe, kde zrežíroval viac muzikálov. V posledných rokoch pôsobí opäť ma Slovensku ako divadelný a televízny režisér. Na marec chystá v Opere SND Rossiniho opernú rozprávku pre deti i dospelých. V Prahe oživuje Draculu, ktorý sa chce pokúsiť o návrat na javisko pražského Kongresového centra. Pre Nitru pripravuje pôvodný slovenský muzikál Šangala.


Čo o ňom hovoria:

Ján Greššo
riaditeľ Divadla A. Bagara v Nitre:

O Beďovi môžem povedať iba samé superlatívy. Jeho režijná práca bola pre mňa postgraduál vysokoškolského štúdia. Keď som prišiel do divadla, on už bol hviezda na komediálnom hereckom nebi. Mal chudnúce obdobie, keď sme spolu hrali. On bol lekár a počas odchodu zo scény mal preletieť cez kreslo. Beďove odtučňovačky boli také kruté, že dokázal naraz schudnúť aj dvadsať kilogramov. Kostým na ňom visel, pri prelete cez kreslo sa mu zachytili nohavice a zostal na javisku nahý. Aj na scéne sme sa zvíjali od smiechu.

SkryťVypnúť reklamu

Viktor Horján, herec:
Keď pán Bednárik vyhlásil konkurz do muzikálu Klietka bláznov na postavu Jean Michela, prišiel som s tým, že by som rád hral Jacoba, čiže Žanetku. Vyjadril sa, že je to veľká drzosť. Navyše, nezaspieval som áriu z Klietky, ale z West Side Story. Vyrazil ma. Na druhý deň si to premyslel a pozval ma na osobný pohovor. Tú úlohu Žanetky som dostal. Pána Bednárika si veľmi vážim. To on ma získal pre muzikál. Vďaka nemu som začal chodiť do posilňovne, viac sa venujem spevu, viac na sebe pracujem. Každému mladému hercovi by som želal šancu spolupracovať s takýmto profesionálom.

Wanda Hrycová, riaditeľka Divadla Nová scéna:
Počas môjho pôsobenia na Novej scéne som sa stretla pri práci s niekoľkými režisérmi. Všetci sú veľkí umelci so zvučnými menami, výborní profesionáli, ktorí v našom divadle odviedli kus krásnej roboty. Béďo má však oproti nim ešte jednu prednosť, ktorá je pri umelcoch skôr raritou ako pravidlom - je schopný manažér. Na prvom stretnutí pri príprave muzikálu Klietka bláznov mi odovzdal harmonogram prác s hodinovým platom na nasledujúce tri skúšobné mesiace a do bodky ho dodržal. Ten, kto sa aspoň trošku vyzná v divadelných pomeroch, vie, aký zázrak týmto Béďo vykonal. Kompletne si zmanažoval a ustrážil javisko a ja som sa mohla pokojne venovať ostatným prácam spojeným s premiérou a promotion Klietky bláznov. Béďo bude na Novej scéne vždy vítaný.

SkryťVypnúť reklamu

Dobrého i zlého bolo v mojom živote tak primerane. A presne to si zaslúžim.

Od detských rokov som mal radšej dážď a hmlu. Cítim sa už trochu nesvoj pri pohľade na príliš farebné letné pohľadnice.

Nakazenie sa divadlom najlepšie vystihuje stav, v ktorom zabúdate na blížiacu sa šesťdesiatku, choré koleno, vyše sto kíl, vysoký tlak...

Autor: Barbora Laucká / Foto: PETER LEGINSKÝ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 888
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 841
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 075
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 711
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 074
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 841
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 568
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 396
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 550
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 401
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 175
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu