Karel Cudlín sa inšpiroval atmosférou klamovskej krčmy a umiestnil Košířskú madonu do pohára s pivom.
na jedno použitie, hoci po splnení svojej zahraničnej reklamnej misie bol istý čas jej osud nie príliš dôstojný. Všetko sa na dobré obrátilo, keď zaprášenú fotografiu našiel pohodenú v kolkárni v pražskej štvrti Košíře hostinský z neďalekej krčmy Na Klamovke a bez váhania ju zavesil neďaleko výčapu. Košířská madona bola na svete.
Vďační štamgasti, medzi ktorých v osemdesiatych rokoch patrili aj členovia redakcie samizdatového časopisu Revolver Revue a početný okruh spriaznených undergroundových duší, si nový obraz vo svojej krčme rýchlo obľúbili a už nikdy mu inak nehovorili. Tým sa však príbeh tejto fotografie zďaleka nekončí. Dámu s magickým pohľadom opäť vytiahli do veľkého sveta dvaja zo zakladateľov Revolver Revue Jáchym Topol a Viktor Karlík, ktorí ju dali na obálku deviateho čísla. Príťažlivá žena mala úspech a okamžite sa stala logom „revolverky“, ktorá dodnes patrí k absolútnej špičke českých kultúrnych periodík.
Keď sa vlani pripravovalo jubilejné päťdesiate číslo Revolver Revue, redakcia oslovila okruh výtvarníkov, aby vytvorili svoje variácie Košířskej madony, ktoré sú v súčasnosti vystavené v pražskej Galérii Litera. Pravda, fluidum fotografie z výčapu už predtým inšpirovalo grafika Luboša Drtinu, v roku 1985, zhodou okolností práve v čase, keď Revolver Revue mala svoju samizdatovú premiéru. Začiatkom deväťdesiatych rokov potom vytvoril na motívy Košířskej madony pohľadnice Jiří Kolář a jej počítačovo-kolážovú verziu Jan Sekal, magická pani Dana nemohla chýbať v komikse Pavla Reisenauera o nešťastí na Klamovke a vo viacerých variáciách ju zobrazil aj Viktor Karlík.
To bol základ výstavy Pocta madone, ku ktorej sa svojimi variáciami pripojili tri desiatky výtvarníkov z okruhu časopisu. Slovenskú scénu zastupuje Monogramista T. D. - jeho poňatie madony ako mapy jazera s ostrovom oka a zátokou perí patrí skôr k menšinovej časti expozície, kde sa autori viac či menej vzďaľujú predlohe (Pavel Zajíček, Michal Blažek či Ivan Sobotka). „Keďže aj sám vystavujem svoje veci, ťažko sa mi výstava hodnotí, no mimoriadne sa mi páči práve variácia Monogramistu T. D., a určite to nie je žiadna zdvorilosť voči Slovensku,“ hovorí kurátor Viktor Karlík. Nespochybniteľný latentný erotický náboj Košířskej madony transparentne priznáva František Skála, viacerí výtvarníci ponúkli až niekoľko variácií danej témy, medzi ktorými sa osobitne vyníma séria Věry Novákovej - tá zaradila fotografiu do xeroxových kópií svojich kresieb spred päťdesiatich rokov.
„Teší ma záujem a prístup všetkých vystavujúcich, rovnako ako ohlas verejnosti i médií, čoho dokladom je aj fakt, že výstava nezostane len v Prahe. Už dnes je isté, že poputuje do Zlína a črtajú sa aj ďalší záujemcovia,“ dodáva Viktor Karlík. Spanilá jazda Košířskej madony teda už niekoľko desaťročí pokračuje, a až skoro automaticky do nej patrí aj krádež originálu z klamovskej krčmy, kde dnes visí rovnako pôsobivá kópia.
