Moyzesovo kvarteto: (zľava) Stanislav Mucha, František Török, Ján Slávik, Alexander Lakatoš.
Komorný súbor Moyzesovo kvarteto o Beethovenovi, Bittovej a recesii v oblasti vážnej hudbySlovenské komorné súbory klasickej hudby majú vo svete dobrú povesť. Okrem „warchalovcov“ sú vysoko oceňovanou značkou aj „moyzesovci“. Tak sa hovorí sláčikovému kvartetu, ktoré založili mladí bratislavskí študenti v roku 1975. O päť rokov neskôr sa zloženie ustálilo a huslisti Stanislav Mucha, František Török, violista Alexander Lakatoš a violončelista Ján Slávik spolu úspešne hrajú dodnes.
Dnes o 19.00 h v Malej sále Slovenskej filharmónie v Bratislave Moyzesovo kvarteto vystúpi s programom zostaveným z posledných dvoch kvartet Ludwiga van Beethovena, ktoré patria medzi najväčšie klenoty v dejinách. Pri tejto príležitosti všetci štyria členovia spolu odpovedali na otázky SME.
Beethovenove kvartetá sa považujú za jeden z vrcholov komornej klasickej hudby. Považujete ich naštudovanie aj za vrchol svojej kariéry?
„V Bratislave kompletný cyklus Beethovenových kvartet ešte nezaznel. Vďaka tomu, že od roku 1986 pôsobíme pri Slovenskej filharmónii a máme vlastný cyklus, bolo ich uvedenie jedným z našich cieľov.“
Akým spôsobom si vyberáte skladby, ktoré budete hrať?
„Je to kompromis medzi tým, čo chceme hrať my, tým, čo chce filharmónia a tým, po čom je dopyt.“
Zahraničné súbory tiež fungujú v rámci inštitúcií?
„Vo svete kvartetá pôsobia skôr pri hudobných školách alebo inštitúciách, a len na istý čas. Nám úväzky v rámci filharmónie poskytujú pokoj. Vďaka tomu máme širší repertoár. V každej sezóne je navyše našou ambíciou zaradiť premiéru skladby domáceho autora.“
To bol aj prípad spoločného koncertu s Ivou Bittovou?
„Áno. Snažíme sa vždy raz za čas uskutočniť koncert pre širšie publikum. Okrem Bittovej sme hrali napríklad aj so Stivínom či so súborom Berkyho Mrenicu.“
S Bittovou ste hrali úpravy ľudových piesní od Vladimíra Godára. Bol to jednorazový projekt, alebo spolu ešte niečo plánujete?
„Bola to zaujímavá kombinácia. Ivu Bittovú si vážime. Žiaľ, do konca sezóny už máme plné kalendáre.“
Máte za sebou množstvo nahrávok. Akým spôsobom vzniká rozhodnutie, čo idete nahrávať?
„Ťažko. Na Slovensku sú v klasickej hudbe veľmi biedne podmienky.“
O koľko horšie ako v popmusic?
„To sa nedá vôbec porovnať. V nej aj začínajúci hudobníci okamžite vyjdú s cédečkom. Tým, že trh je malý a väčšina diel už existuje v rôznych verziách, je dosť zložité nájsť sponzorov. Všetci z oblasti vážnej hudby však môžeme za to, že sme stratili Opus.“
Ako je to v Čechách?
„Česi si Supraphon zachovali a ten dnes vydáva aj diela súčasných skladateľov. U nás sa urobil jeden rez a úplne sa stratila kontinuita.“
Súvisí to zrejme aj s edičnou politikou veľkých vydavateľstiev - najväčší záujem majú o lacné reedície z vlastného archívu, nie?
„Určite. Keď sme však v minulosti naštudovali nové pôvodné dielo, mohli sme ho aj nahrať. Dnes, okrem našej iniciatívy, ponuky nie sú. Vo svete je istá recesia klasickej hudby.“
V apríli sa chystáte do Prahy, vzápätí do Nemecka - zdá sa, že je o vás záujem. Je to tak?
„V Prahe budeme prezentovať tvorbu našich súčasných skladateľov. A našťastie, tak ako vo väčšine prípadov, sme si vyberali skladby sami. Snažíme sa do programu zaraďovať aj slovenskú tvorbu, pretože v zahraničí sa o nej príliš nevie.“
Je dobrá naša súčasná hudba?
„Prinajmenšom porovnateľná so zahraničím.“
Podľa čoho si vyberáte, ktorú konkrétnu skladbu a ktorého autora zaradíte do programu zahraničného koncertu?
„Keď človek odohrá desiatky diel, na základe pocitov, ohlasov publika už vie posúdiť, čo a kde by sa dalo zahrať.“
Už ste museli niekoho odmietnuť?
„Áno. Je totiž skoro nemožné naštudovať niečo za pár dní.“
Hráte spolu v tomto zložení už viac než dvadsať rokov. Dokážete sa spolu ešte znášať?
„Zatiaľ sa nám podarilo preklenúť všetky ponorkové choroby. Je dôležité vedieť odlíšiť profesionálne a osobné vzťahy. Hoci sa detailne poznáme, každý z nás je iný. A to dáva muzike nový rozmer. Že by sme spolu chodili na dovolenku, to už ani nie. To však neznamená, že keď sa na nej stretneme, že sa spolu nepobavíme.“
