FOTO – ČTK
Za svoju úlohu poľského klaviristu Wladislava Szpilmana v Polanského filme Pianista získal ADRIEN BRODY Oscara ako najlepší herec. Vo filme hrá poníženého umelca, naháňaného, štvaného Žida, s mimoriadnou intenzitou. Len dokonalý herec môže predviesť takú zúfalú osamelosť ľudí, ktorých naháňali mimo geta, na pokraji totálneho duševného zmätku. „Scenár vzal na seba riziko ukazovať Brodyho vo viacerých podobných situáciách, Brody však napriek tomu nie je monotónny,“ charakterizoval ho nemecký kritik Marcel Reich-Ranicki.
Hrali ste v Pianistovi, Tenkej červenej čiare a teraz vás uvidíme v čiernej komédii Petra Sehra Love The Hard Way. Nechceli by ste niekedy hrať v niečom úplne ľahkom a príjemnom?
„Pravdaže by som chcel pracovať aj s ľahšou látkou, ale zatiaľ som nenarazil ani na jednu, ktorá by zaujala. Je ťažké a zároveň pekné skúmať postavy, ktoré majú ľudskú hĺbku a zároveň zápasia s vnútornými aj vonkajšími konfliktmi. Musím na nich viac pracovať a viac sa pritom naučím o sebe a ľudskej povahe.“
Čo ste sa naučili pri nakrúcaní Pianistu?
„Táto rola bola skúsenosťou v bolesti. Na jednej strane umelej a na druhej som naozaj všetko cítil. Cítil som stratu, neuveriteľný, až fyzický smútok. Myslím si, že teraz si skôr viem predstaviť utrpenie iných a seba na ich mieste. A tiež som si vždy znovu uvedomil, aké mám šťastie, že ja sám som toho ušetrený.“
Iným ťažkým zážitkom muselo pre vás byť nakrúcanie vojnovej drámy Terencea Malicka Tenká červená čiara. Hrali ste hlavnú úlohu, ktorú nakoniec z filmu takmer úplne vystrihli.
„Také niečo človeku pomôže, aby bol skôr dospelý. Bola to veľká lekcia z reality našej brandže. Najväčší problém bol, že som nevedel, čo sa stalo, dozvedel som sa to veľmi neskoro. Už som začal dávať novinám rozhovory. Keď som potom zistil, že sa vo filme sotva objavím, vyzeralo to hlúpo. Vyzeralo to, že som to nezvládol. Našťastie, dostal som iné roly, a mohol som dokázať, čo viem.“
Ako ste sa s tým vtedy vyrovnali? Nezamkli ste sa na pár dní do svojej izby?
„Keď som sa to dozvedel, nakrúcal som Liberty Heights s Barrym Levinsonom, nemal som čas na depresiu. Život šiel ďalej, len ja som trošku spevnel.“
Nedávno ste sa presťahovali z New Yorku do Los Angeles. Chcete si cieľavedome budovať hollywoodsku kariéru?
„Vlastne som sem prišiel kvôli jednej žene. Hoci to potom medzi nami už nefungovalo. Je fakt, že to má svoje výhody, byť tu, aj pre tú kariéru.“
Viete si predstaviť, že by ste hrali klasického hollywoodskeho hrdinu?
„Samozrejme. Len by som ho inak interpretoval. Mojím cieľom by bolo urobiť to inak. Dať mu hĺbku.“
Je pre vás dôležité, aby ste nakrúcali komerčne úspešný film?
„To by mi pomohlo, keby nejaký film dobre zarobil. Dostal by som ponuky, aké dostávajú herci, ktorí sú na takzvanom áčkovom zozname.“
To znamená, že by ste radšej už nechceli hrať v malých európskych produkciách?
„To zas nie. Ak je to významný projekt, chcel by som byť pri tom. Má to niečo do seba, pracovať pre zahraničnú produkciu. Love The Hard Way sa síce nakrúcalo v New Yorku, ale nemecký režisér sa naň díva celkom iným okom ako my. Ale aj pre nezávislé filmy je lepšie, keď sa objavím v produkciách veľkých štúdií.“
Prečo?
„Lebo potom ľahšie zoženú peniaze. To je vlastne už prípad Love The Hard Way. Čím viac divákov ma vidí, tým som nezávislejší - tvorivo.“
To znie, akoby ste v budúcnosti už nechceli iba hrať. Alebo áno?
„Chcel by som sa raz začať miešať aj do iných sfér filmu.“
V Love The Hard Way hráte skrytého autora. Keby ste museli nakrútiť film, o čom by hovoril?
„O ľuďoch, čo robia tragické chyby. Lebo to robíme všetci.“
