SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Nové protestsongy sa šíria po internete

Protivojnové piesne sú v amerických a britských médiách znovu na čiernej listine. Ani v slovenskom éteri ich nepočuť, hoci u nás ich nikto necenzuruje


Lenny Kravitz napísal s irackým popspevákom Kadimom Al Sahirom protivojnovú pieseň We Want Peace. FOTO - TASR/AP

Americké a britské masmédiá nechcú mať s vojnou v Iraku nič spoločné. Z vysielania európskej verzie britskej hudobnej stanice MTV zmizli videoklipy s vojnovovu témou. Americké komerčné rádiá vyškrtli zo svojich zoznamov antivlastenecké pesničky. Známi svetoví hudobníci sa na oficiálne a komerčné médiá nespoliehajú a najnovšie protivojnové pesničky šíria po internete.

Protestné pesničky dokázali v minulosti formovať verejnú mienku. Dylan, Baezová alebo Donovan sa aj vďaka nim stali hlasmi svojej generácie. Mnohé z rebelských skladieb sa stali hitmi alebo neoficiálnymi mierovými hymnami, aj keď aj vtedajšie masmédiá protestsongy obchádzali. Dnes je situácia podobná, až na to, že je tu internet. Lenny Kravitz, Beastie Boys, John Sugar Mellencamp, Chuck D alebo R.E.M. svoj negatívny názor na irackú vojnu vtesnali do niekoľkých minút na svoje webové stránky. Na radových albumoch ich počuť nebudete, ale môžete si ich stiahnuť zadarmo zo siete.

Prvým priekopníkom internetového protestsongu je Billy Bragg. Tento večný folkový burič z Veľkej Británie mesiac pred útokom zverejnil na svojej oficiálnej stránke pieseň Price Of Oil - Cena za ropu. A nasledovali ho ďalší. R.E.M. uverejnili svoju protivojnovú pieseň Last Straw. Americký rocker Lenny Kravitz nahral spolu s irackým popovým spevákom Kadimom Al Sahirom skladbu We Want Peace, ktorá sa dá stiahnuť iba z aktivistickej webovej stránky Rock the Vote.

Hlas ľudu

Protestsongy tak, ako ich poznáme dnes, sa začali formovať v Spojených štátoch v tridsiatych rokoch minulého storočia. Za praotca protestsongov sa považuje Woody Guthrie. A za otca žánru Bob Dylan, ktorého rané skladby sú plné výkrikov nesúhlasu s pokrytectvom, vojnami, rasizmom.

Prvé masové protestsongy sa objavili až roku 1960 počas pochodov za občianske práva v južných štátoch USA. Demonštranti spievali svoje názory na podklade známych gospelových melódií a piesní černošských otrokov. Protestsongy sa stali účinnou zbraňou rodiaceho sa občianskeho aktivizmu. Kubánska kríza a vojna vo Vietname boli hlavné témy tvorby pesničkárov ako Phil Ochs, Pete Seeger či trio Peter, Paul & Mary. Ich záber sa postupne rozširoval na ideály slobody, rovnosti a bratstva. Niekoľko amerických univerzít zakázalo spievať protestsongy na akademickej pôde.

Boom nového hudobného žánru neobišiel ani Európu. Na Trafalgarskom námestí v Londýne sa pravidelne spievali na protivojnových demonštráciách a silné pesničkárske hnutie existovalo vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike. Svojráznou verziou protestsongov boli aj francúzske šansóny s existencialistickými textami, ktoré reagovali na vojnu.

Väčšina hudobníkov vrátane Boba Dylana však postupne prešla z protestných tém na obyčajnú pesničkovú tvorbu. „Ani najlepší protestsong sám o sebe nezmení svet, ale môže pomôcť ľuďom, aby svet nezmenil ich,“ vyhlásil Pete Seeger aj za všetkých ostatných protestsongistov.

Internetom proti cenzúre

V súčasných amerických masmédiách sú nevlastenecké názory, aj protivojnové piesne nevítané. „Internet sa ukázal ako skvelá vec, hlavne keď treba reagovať okamžite. Hlavne, keď nejde o peniaze, ale o posolstvo,“ povedal agentúre AP Andy Mays, priekopník hudby, šíriacej sa po internete. „Keď nie ste vlastenci, vaše CD skončí v komerčnom médiu v koši.“ Jeho slová podľa všetkého naozaj odrážajú realitu.

Keď sa vo februári odovzdávali prestížne hudobné ceny Grammy, organizátori varovali umelcov, aby sa v prenose vyhli protivojnovým posolstvám. Dve najväčšie americké rozhlasové spoločnosti CCC a Citadel Communications skontrolovali svoje zoznamy a kritické piesne vylúčili. Dievčatá z countryovej skupiny Dixie Chicks sa čudovali, ako ich nový album médiá bojkotovali, keď jedna z nich skritizovala amerického prezidenta Georgea W. Busha. Niektorí ich CD rozbíjali priamo na ulici, podobne ako v šesťdesiatych rokoch kresťanskí fanatici ničili platne The Beatles.

Slovenský mŕtvy chrobák?

Ani v slovenskom éteri nové protivojnové pesničky nepočuť, hoci u nás ich nikto nemá dôvod cenzurovať. „Playlist nášho rádia aktuálne reaguje iba na rebríčky hranosti európskych hitov,“ povedal hudobný dramaturg Fun Radia, ktorý si neželal byť menovaný. Populárne „fanko“ sa orientuje na rovnakú generáciu poslucháčov ako televízna stanica MTV.

Protestsongom sa u nás príliš nedarilo

Prvé pôvodné protestsongy sa v Československu zrodili s niekoľkoročným oneskorením. Ich hlavná éra trvala dvadsať rokov, po novembri 1989 sa postupne vytratili. Na začiatku bol legendárny Krylov album Bratříčku, zavírej vrátka. Zo slovenských spevákov sa k protestsongu najviac priblížil Pavol Hammel. Keď nahral druhú platňu s Prúdmi, ktorej názov Šesť starcov bol jasnou metaforou na vstup šiestich „spojeneckých“ armád v auguste 1968, pod hrozbou zákazu tvorby súhlasil s tým, aby sa nepredávala. Kryl bol dôslednejší, musel emigrovať.

Silná nová generácia českých pesničkárov v združení Šafrán (Hutka, Třešňák, Merta, Voňková) na svojich názoroch trvala aj za cenu zákazov oficiálneho koncertovania. Jediná slovenská zástupkyňa v Šafráne Zuzana Homolová sa venovala hlavne ľudovým baladám. A tak jedným z mála čiernych svedomí režimu zostal folkový spevák, dnes novinár Ivan Hoffman. V roku 1990 vyšiel album Verím, že sa dá, ktorý obsahuje predrevolučnú pieseň Nech mi nehovoria. Tá bola dobovou kritikou režimu a jeho naoko deklarovanej glasnosti. Za náznak protestsongu sa dá chápať aj posolstvo v piesni skupiny Jednofázové kvasenie: „čo má čo byť hranica snov neďaleko Matadorky“, ktoré narážalo na absurdnosť železnej opony.

Zato pokrokových diel i autorov by sme napočítali hneď niekoľko. V Martine dokonca existoval festival politickej piesne, kde sa každoročne demonštrovali ideály socialistického režimu. A mali sme tu k dispozícii aj albumy amerického fešáka Deana Reeda, aktívneho bojovníka za svetový mier, ktorý „emigroval“ do vtedajšej NDR. (her)

Najznámejšie protestsongy

1. War - Edwin Starr alias Charles Hatcher

Refrén „Vojna! Na čo je dobrá“ urobila z tohto speváka sezónnu hviezdu, ale o tejto piesni z roku 1970 sa hovorí dodnes.

2. Masters of War - Bob Dylan

Keď ju Dylan nahral v januári 1963, videl búrkové mračná. Patrí k najostrejším útokom na vojnových štváčov, aj keď to samotný autor odmieta.

3. What‘s Going On? - Marvin Gaye

Pieseň z roku 1971 vychádza z výrazne afro-amerického hľadiska a oplakáva nielen vojnu vo Vietname, ale aj problémy hnutia za občianske práva v USA.

4. Give Peace a Chance - John Lennon

Lennon napísal mnoho uvedomelých piesní. Tento kus, nahraný v máji 1969, sa stal mierovou hymnou na celom svete.

5. We Shall Overcome

Legendárna zvučka hnutia za občianske práva.

6. Eve Of Destruction - Barry McGuire

Pieseň o hrozbách jadrového zbrojenia zakázali mnohé rozhlasové a televízne stanice po celom svete. Napriek tomu patrí medzi najpredávanejšie nahrávky.

7. Born in the U.S.A. - Bruce Springsteen

Tento hit z roku 1984 mnohí ľudia nesprávne pochopili ako vlasteneckú hymnu. Ide skôr o nárek nad vietnamskými veteránmi, ktorí po návrate do krajiny prežívali ťažké časy.

8. Games Without Frontiers - Peter Gabriel

Britský spevák v tejto skladbe z roku 1980 prirovnáva bojujúce národy k rozhádaným deťom.

9. Fight The Power - Public Enemy

Skladba rapovej skupiny bojuje za práva Afroameričanov.

10. Sunday Bloody Sunday - U2

Najrebelskejšia z piesní írskej štvorky o krvavých udalostiach v Severnom Írsku. (her, peb)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 234
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 532
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 462
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 15 570
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 116
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 783
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 381
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 281
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 131
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 984
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič na stredajšej tlačovej konferencii.

Otázny je semafor aj školy.

1 h

Pretestovali takmer tri milióny ľudí.

3 h
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ďalší testovací „úspech“

Peter Tkačenko

Matovič potrebuje ostatných rovnako ako oni jeho.

4 h
Nemecko chce zastaviť lety, Belgicko a Fínsko sa už zatvorili.

Európske štáty obmedzujú cestovanie.

5 h