Jeff Wall: Mlieko, 1984.
Jeff Wall pochádza z Vancouveru, vyštudoval tam dejiny umenia. Od konca šesťdesiatych rokov sa venuje vlastnej fotografickej tvorbe, ktorú charakterizuje ako nový dokumentarizmus alebo „cinematografia“. Štyri razy sa zúčastnil na renomovanej prehliadke Documenta v Kasseli a neskôr sa stal profesorom na umeleckej akadémii v Düsseldorfe, no zakrátko sa pedagogickej funkcie vzdal, pretože ho jeden rozzúrený študent ohrozoval zbraňou.
Možno aj tento incident zostril jeho vnímanie násilia, ktoré je jednou z dominantných tém jeho prác. Vo Viedni sa dá vidieť dvadsaťpäť veľkoformátových diapozitívov nainštalovaných v osvetlených boxoch a niekoľko raritných čiernobielych snímok. Wall na rozdiel od mnohých kolegov nechodieva všade s fotoaparátom, ale svoje intenzívne vizuálne zážitky neskôr detailne rekonštruuje s hercami a modelmi z castingových agentúr. Výsledkom sú aranžované polo-dokumenty, ktoré „ukazujú, čo skutočne znamená tvoriť obraz,“ tvrdí Wall.
Počiatkom sedemdesiatych rokov bol jedným z prvých, kto klasické médium fotografie obohatil o výrazové možnosti televízie a reklamy. K rozmerným formátom ho zasa inšpirovali hollywoodske veľkofilmy. V luxusných dizajnérskych interiéroch drahých hotelov a firemných kancelárií zachytáva, alebo presnejšie režisérsky inscenuje, takmer výhradne upratovačky a pomocných robotníkov. Nezaujíma ho portrét, človeka nestavia do popredia, ale zobrazuje ho skôr zboku a zozadu, alebo na odchode z miestnosti. Zväčša do diagonálnych kompozícií štylizuje všedné predmety z mestských prostredí, ktoré pôsobia ako momentky zo „skutočného života“, no pritom sú v priestore precízne rozmiestnené samotným tvorcom, ktorý niekedy jedinú fotku pripravuje aj viac týždňov. Zásadný význam ilúzie vo Wallovej tvorbe zostával práve pre svoju dôslednosť dlho nepovšimnutý a kritici ho svorne označovali prosto za „maliara moderného života“. Viedenskou výstavou, ktorú osobne pomáhal inštalovať, sa chcel fotograf s týmto klišé zúčtovať.
Expozícia má svojráznu retroatmosféru Kanady posledných dvadsiatich rokov minulého storočia, ktorú vo svojich románoch a poviedkach zaznamenal významný predstaviteľ literárnej postmoderny Douglas Coupland, takisto žijúci vo Vancouveri. Wall fotografickou rekonštrukciou minulých udalostí nanovo popiera mýtus o fotke ako vernom zobrazení reality a svoje médium by rád definitívne zrovnoprávnil s maliarstvom či sochárstvom. Ponuky na nakrúcanie filmov zaryto odmieta: „Fotografia je slobodnejšia než film, lebo nám ukazuje, ako by udalosti a veci chceli byť videné, je to jedna z metód, ako sa na ne človek môže pozerať.“
Výstava Jeff Wall – Fotografie trvá do 25. mája.
Autor: MICHAL HVORECKÝ, Viedeň
