Zvuk Jamesa Bonda neumiera

Autorom energickej trojtónovej melódie je pomerne neznámy Monty Norman. Zlé jazyky tvrdia, že ju ukradol jamajským hudobníkom na ulici Kingstownu pri práci na prvom filme zo série, Dr. No. Normanov ľahko zapamätateľný nápad nakoniec doaranžoval skladateľ filmovej hudby John Barry a zabezpečil mu miliónovú rentu do konca života.

Všetky bondovské soundtracky sú rozpoznateľné od prvého okamihu. Sú mixom hollywoodskej muzikálovej pompéznosti a britského nadhľadu. „Existujú vo svojom malom vesmíre a nemajú ambíciu tváriť sa súčasne,“ vysvetľuje skladateľ David Arnold, ktorý zložil hudbu k posledným trom príbehom o agentovi Jej Veličenstva.

Firma EMI vydala k štyridsiatemu výročiu Jamesa Bonda kolekciu soundtrackov, na ktorých sa podieľalo osem hlavných autorov. Väčšina z nich, ako George Martin, Marvin Hamlish, Bill Conti, Michael Kamen alebo Eric Serra napísali hudbu iba k jednému príbehu. John Barry, považovaný za otca bondovskej hudby, k jedenástim dielom.

Ak niekto zo súčasných hudobníkov má pieseň na novej bondovke, považuje sa to za česť. Skladbu pre minuloročný film Dnes neumieraj (2002) nahrala Madonna, ktorej pulzujúca elektronická Die Another Day vystihuje výbušnosť poslednej bondovky.

Titulné skladby sprevádzajúce Bonda na ceste za dobrodružstvom vždy odzrkadľovali svoju dobu. Noblesný luxus šesťdesiatych rokov v bondovkách so Seanom Connerym cítiť v skladbách, ktoré nahrali koktailoví speváci Tom Jones alebo Nancy Sinatrová. Márnotratnosť siedmej dekády sa prejavila na komplikovanom hite Paula McCartneyho Live And Let Die (1973) alebo v honosnosti Barryho pesničiek pre filmy Diamonds Are Forever (1971) a Moonraker (1978), ktoré naspievala waleská diva Shirley Basseyová.

„Keď som napísal pieseň Surrender, mal som na mysli Basseyovej hlas. Z marketingového hľadiska to už ale neprichádzalo do úvahy,“ spomína autor troch posledných bondovských soundtrackov David Arnold. A tak jeho pieseň už naspievala americká folkrockerka Sheryl Crowová, na nevôľu skalných bondovských fanúšikov.

Osemdesiate roky v Jamesovi Bondovi sprevádzal umelohmotný zvuk nórskych A-ha a Duran Duran. Deviata dekáda. Návraty do minulosti vtedy symbolizovala Tina Turnerová, ktorá naspievala skladbu Bona a The Edgeho z U2 v retroštýle Basseyovej. Storočie zakončili alternatívni Garbage alebo Moby – ten si Bonda zamiloval už od detstva: „Live and Let Die bol prvý soundtrack, ktorý som si v živote kúpil, pretože som šalel z titulnej skladby. Ešte dnes si pamätám časti bondoviek podľa toho, aká hudba ich sprevádzala.“

V kolekcii soundtrackov sa objavujú aj menej známe skladby aj od Louisa Armstronga, The Pretenders alebo k. d. langovej. Nie však od Pulp alebo Bon Joviho. Ich pesničky nakoniec z filmu z rôznych dôvodov vypustili. „Bol som sklamaný. Hlavne, keď som zistil, že titulnú pieseň naspievala Sheryl Crowová,“ spomína Jarvis Cocker z Pulp. Zato Nick Cave, ABBA alebo Human League ponuku naspievať titulnú pieseň k bondovke odmietli.

Bondovské témy sa v hudbe budú vracať v rôznych podobách, aj keby sa raz bondovská éra skončila. Prepracovali ich napríklad britskí Portishead, Tindersticks, Barry Adamson alebo Propellerheads, ktorí v deväťdesiatych rokoch oprášili slávu polozabudnutej Basseyovej. Veľmi dobre vedia, že nemusia vymýšľať novú bondovskú muziku. Ten trojtónový gitarový riff je zatiaľ nevyčerpateľný.

BONDOVSKÉ HITY