Michael Nichols: „Obrázok s názvom Jane a Jou Jou pochádza zo zoologickej záhrady v Brazzaville z roku 1990. Pretože sme pracovali na spoločnom poslaní, s Jane sme často komunikovali bez slov. V jedno neskoré popoludnie išla nakŕmiť do klietky jedného divokého šimpanzieho samca. Jeho agresivitu však odzbrojila rečou, ktorú sa počas dlhých rokov naučila v džungli. Dokonca mu ponúkla svoje blonďavé vlasy, aby sa ich dotkol. Bol to jednoduchý moment, ktorý však následne reprezentoval ďalšie významy.“
FOTO – MICHAEL NICHOLS
Slovník nemá pravdu. Zemepis nie je veda popisujúca rozšírenie a vzájomné pôsobenie najrôznejších fyzikálnych, biologických a kultúrnych javov na zemi. Zemepis je príbeh – príbeh, ktorý sa začína slovami: „Raz kdesi na Zemi…“ Fotografi z National Geographic píšu príbehy vo svetle, farbách a forme, nech už to bolo kdesi v Afrike, v kalifornskej púšti, na ľadových kryhách v Antarktíde, ktoré sú plné tučniakov, alebo keď leteli nad červenými skalnatými kopcami.
Niektoré z nich prichádzajú aj do Bratislavy. Dnešná vernisáž o 16.00 h v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží predstaví 90 fotografií pod názvom Stále je čo objavovať. Časť pochádza zo sto najlepších fotografií National Geographic a mnohé z nich budú vystavené po prvýkrát vôbec. Pôsobivý je aj formát fotografií – plocha niektorých snímok dosahuje takmer dva metre štvorcové.
Frans Lanting: „Cisár a jeho potomkovia – tak som nazval túto fotografiu, ktorá pochádza z Antarktídy v roku 1995. Tučniaci cisárski sa pred surovou víchricou bránia tak, že sa svojimi telami tlačia k sebe. Množstvo otcov a matiek by cisárovi mohli závidieť – malí tučniaci okamžite reagujú na charakteristické volanie svojich rodičov. Pamätám sa, v ten večer mi bola hrozná zima a cítil som, ako mi zamŕzajú prsty. Prial som si, aby ma zobrali medzi seba. Žiaľ, starý na mňa nezavolal.“
FOTO – FRANS LANTING
Michael Nichols
Americký fotograf Michael Nichols (1952) je kmeňovým členom National Geographic už sedem rokov, no divokú prírodu fotografuje už od osemnástich. Preslávil sa sériou snímok o vedkyni života primátov Jane Goodallovej. Známa je najmä fotografia, na ktorej sa šimpanz jemne dotkol jej vlasov.
„Každá fotografia má príbeh, za každou sa skrýva množstvo hodín,“ povedal pre SME Michael Nichols, ktorého nazývajú aj Indianom Jonesom súčasnej fotografie. „Keď sa na hociktorú z nich pozriem, okamžite si viem priblížiť okolnosti, za akých vznikla. K takým patrí aj séria fotografií o Jane Goodallovej. Neviem, či sú tými najlepšími, ale doteraz sa mi zdá, že boli najosobnejšie.“
Michael Nichols sa netají tým, že v časopise National Geographic vyrástol práve pri týchto fotografiách. „Fotografovanie jej práce zmenilo môj život,“ hovorí. „Naučila ma rešpektovať jedinečnosť prostredia. Snažil som sa pochopiť, ako sa táto jedinečnosť mení pod vplyvom okolia.“
Frans Lanting
Muž strednej postavy s pestovanou briadkou, úspornými gestami, nakrátko ostrihanými vlasmi pripomína skôr vysokoškolského učiteľa, a nie neohrozeného fotografa krvilačných šeliem. Taký je päťdesiatjedenročný Frans Lanting – ďalší slávny fotograf National Geographic.
Na prelome milénia dostal veľkú ponuku: mal celý rok cestovať po štrnástich krajinách sveta a vytvárať obrázky, ktoré budú sledovať globálnu budúcnosť Zeme – jej ekosystémy a zmeny životného prostredia. Svoju prácu samozrejme publikoval v National Geographic a výsledkom bol najdlhší fotografický článok v dejinách časopisu.
„Dovtedy som sa ocital v blízkosti šeliem, divých slonov, agresívnych vtákov a dravých krokodílov – navyše často som fotografoval v extrémnych klimatických podmienkach,“ hovorí Lanting. „Teraz som chcel, aby čitateľ pri pozeraní obrázkov trošku uvažoval, aby sa zamyslel. Vždy som sa snažil, aby fotografia niesla príbeh, poprípade, ak sa dá, aj posolstvo. Odfotiť zviera v jeho prirodzenom prostredí totiž nie je to najťažšie. Urobiť krok vpred, dostať sa bližšie k nemu môžete až vtedy, ak máte skúsenosti. Až keď pochopíte, že pred objektívom vášho fotoaparátu sa odvíja neopakovateľný príbeh.“
