Slovník nemá pravdu. Zemepis nie je veda popisujúca rozšírenie a vzájomné pôsobenie najrôznejších fyzikálnych, biologických a kultúrnych javov na zemi. Zemepis je príbeh – príbeh, ktorý sa začína slovami: „Raz kdesi na Zemi…“ Fotografi z National Geographic píšu príbehy vo svetle, farbách a forme, nech už to bolo kdesi v Afrike, v kalifornskej púšti, na ľadových kryhách v Antarktíde, ktoré sú plné tučniakov, alebo keď leteli nad červenými skalnatými kopcami.
Niektoré z nich prichádzajú aj do Bratislavy. Dnešná vernisáž o 16.00 h v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží predstaví 90 fotografií pod názvom Stále je čo objavovať. Časť pochádza zo sto najlepších fotografií National Geographic a mnohé z nich budú vystavené po prvýkrát vôbec. Pôsobivý je aj formát fotografií – plocha niektorých snímok dosahuje takmer dva metre štvorcové.
Michael Nichols
Americký fotograf Michael Nichols (1952) je kmeňovým členom National Geographic už sedem rokov, no divokú prírodu fotografuje už od osemnástich. Preslávil sa sériou snímok o vedkyni života primátov Jane Goodallovej. Známa je najmä fotografia, na ktorej sa šimpanz jemne dotkol jej vlasov.
„Každá fotografia má príbeh, za každou sa skrýva množstvo hodín,“ povedal pre SME Michael Nichols, ktorého nazývajú aj Indianom Jonesom súčasnej fotografie. „Keď sa na hociktorú z nich pozriem, okamžite si viem priblížiť okolnosti, za akých vznikla. K takým patrí aj séria fotografií o Jane Goodallovej. Neviem, či sú tými najlepšími, ale doteraz sa mi zdá, že boli najosobnejšie.“
Michael Nichols sa netají tým, že v časopise National Geographic vyrástol práve pri týchto fotografiách. „Fotografovanie jej práce zmenilo môj život,“ hovorí. „Naučila ma rešpektovať jedinečnosť prostredia. Snažil som sa pochopiť, ako sa táto jedinečnosť mení pod vplyvom okolia.“
Frans Lanting
Muž strednej postavy s pestovanou briadkou, úspornými gestami, nakrátko ostrihanými vlasmi pripomína skôr vysokoškolského učiteľa, a nie neohrozeného fotografa krvilačných šeliem. Taký je päťdesiatjedenročný Frans Lanting – ďalší slávny fotograf National Geographic.
Na prelome milénia dostal veľkú ponuku: mal celý rok cestovať po štrnástich krajinách sveta a vytvárať obrázky, ktoré budú sledovať globálnu budúcnosť Zeme – jej ekosystémy a zmeny životného prostredia. Svoju prácu samozrejme publikoval v National Geographic a výsledkom bol najdlhší fotografický článok v dejinách časopisu.
„Dovtedy som sa ocital v blízkosti šeliem, divých slonov, agresívnych vtákov a dravých krokodílov – navyše často som fotografoval v extrémnych klimatických podmienkach,“ hovorí Lanting. „Teraz som chcel, aby čitateľ pri pozeraní obrázkov trošku uvažoval, aby sa zamyslel. Vždy som sa snažil, aby fotografia niesla príbeh, poprípade, ak sa dá, aj posolstvo. Odfotiť zviera v jeho prirodzenom prostredí totiž nie je to najťažšie. Urobiť krok vpred, dostať sa bližšie k nemu môžete až vtedy, ak máte skúsenosti. Až keď pochopíte, že pred objektívom vášho fotoaparátu sa odvíja neopakovateľný príbeh.“
