Ľudmila Trenklerová a Martin Huba v hre Krcheň Nesmrteľný.
FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
Sevillský zvodca v Košiciach
Jean Baptiste-Moliére: Don Juan. Štátne divadlo Košice. Réžia: Patrik Lančarič. Dramaturgia: Peter Pavlac. Preklad: Štefan Povchanič. Hrajú: Lukáš Latinák a. h., Michal Soltész a. h. a ďalší. Premiéra: 4. apríla
Po Markovi Igondovi, ktorý osud Dona Juana prežíva na javisku bratislavského Slovenského národného divadla, sa k nemu dnes pridá na košických divadelných doskách „astorkár“ Lukáš Latinák. Hoci v poslednom období sa viac venoval filmovému herectvu (Děvčátko, Kruté radosti), ako povedal režisér Patrik Lančarič, pre túto postavu je Lukáš „darom od Boha“.
Najslávnejšie dielo majstra klasickej komédie si Lančarič nevybral náhodou. Z nového postu umeleckého šéfa činohry sa chcel režijne uviesť veľkou klasikou s nábojom a spojiť mladých hercov súboru. Okrem toho Dona Juana pripravili a hrali už aj študenti VŠMU a Lančarič nechcel život predstavenia ukončiť spolu s koncom života študentského. Na pôdu profesionálneho divadla ho posunul zámerne: „Táto hra je ako Biblia. Vždy, keď sa k nej vrátite, nájdete v nej nový význam, ktorý vás posunie ďalej.“ S Bibliou súvisí hra aj tematicky, keďže ide o vzburu sevillského zvodcu proti Desiatim Božím prikázaniam. Don Juan nectí Boha, berie Jeho meno nadarmo, pohŕda sviatkami, matkou aj otcom, zabíja, smilní, kradne, klame, zvádza a pokúša. Beztrestne?
Prostredníctvom tanca ku vzťahom
Milan Kozánek a Martin Kubran: Aina pre päť singlov. Komorné divadlo DK Banská Bystrica. Choreografia: Milan Kozánek a Martin Kubran. Dramaturgia: Martin Kubran. Hudba: Pavol Šuška. Scéna a kostýmy: Tomáš Ciller. Hrajú: členovia Štúdia tanca v Banskej Bystrici. Premiéra: 4. a 5. apríla
Nejednoznačný názov o predstavení veľa neprezrádza. Tvorcovia chceli tanečné umenie priblížiť mladému divákovi, a preto líniu deja tvorí hľadanie vzťahu piatich mladých ľudí bez záväzkov-singlov. Tanečnou komunikáciou vyjadrujú, čo sa medzi nimi odohráva, hoci udalosti vždy vyústia do rozchodu. Žánrovo sa choreograf nesnažil využiť čistotu jednej formy, ale priklonil sa k „štýlovej zmesi“, pretože ani život nie je jednofarebný.
Aj keď vyštudoval súčasný tanec a zaoberá sa jeho využitím v divadle, cudzí mu nie je ani folklór. „Naozaj sa predstavenie nedá zaškatuľkovať ako jedna tanečná forma. Chceli sme mu dať univerzálny zmysel,“ povedal choreograf Milan Kozánek. Hudba ich podnietila zájsť aj do minulosti, kde sa pozastavili nad vzťahmi našich starých rodičov. Boli jednoduchšie, čistejšie, ale menej slobodné. Cez ľudovú pieseň sa dokonca dostali až k motívu Adama a Evy a už spomínanému folklóru.
Maďarská husereta
Lajos Partinagy: Ibusar. Jókaiho divadlo v Komárne. Réžia: Péter Telihay. Premiéra: 4. apríla
Na železničnej zastávke dedinky Ibusar sedí dievčina a zapisuje si svoje dojmy a pocity do operety. Nemá hudobné vzdelanie, a preto nejde o čistú operetu. Kvôli postavám husárov teda nesie vtipný názov husereta. Odohráva sa na konci dvadsiateho storočia, ale zasahuje až do súčasnosti. Režisér si ju vybral kvôli zaujímavej maďarčine. Podľa dramaturgičky Emese Vargovej „je to milá hra so zvláštnym jazykom pre komorné obsadenie“.
Súčasný tanec v obývačke
Anna Sedláčková a Petra Fornayová: Návšteva v obývačke. Ateliér truc Sphérique Žilina. Réžia: Anna Sedláčková. Hrajú: Anna Sedláčková, Petra Fornayová, Lucia Kašiarová, Daniel Raček, Peter Groll. Premiéra: 6. apríla
Tanečné divadlo, ktoré nemôžete vidieť v žiadnych iných priestoroch, pretože bolo na mieru šité pre žilinský Ateliér, je autorským dielom o klasických návštevách. Ide o hodinové situačné tanečné divadlo, žánrovo nemiešané a čisté. Hoci autorky zakomponovali do predstavenia slovný prejav, nie je určujúci. Ich projekt svedčí o narastajúcej popularite žánru súčasného moderného tanca, ktorý voľne nadväzuje na muzikálový javiskový ošiaľ mnohých divadelných scén.
Nesmrteľný Krcheň
Eva Maliti-Fraňová: Krcheň Nesmrteľný. Malá scéna SND. Réžia: Roman Polák. Dramaturgia: Darina Abrahámová. Hrajú: Martin Huba, Marián Labuda, Božidara Turzonovová, Soňa Valentová a ďalší. Premiéra: 5. a 6. apríla
Pôvodná slovenská inscenácia je z obdobia pred pádom železnej opony a k uvedeniu jej pomohlo víťazstvo v súťaži Dráma 2001. Režisér ju prirovnal k marquézovskému magickému realizmu.
Eva Maliti-Fraňová ju pôvodne napísala vo forme poviedky, ale živosť hlavnej postavy ju presvedčila o potrebe pretransformovať ju do dramatického štýlu. „Krcheň je živý chlap a ja som rada, že sa môžem pozerať, čo robí,“ prezradila autorka. Krcheň je provinčný diabol, akých sú stovky. Prejavuje sa ako samec, násilník, chválenkár, svoje zlo neskrývane vypúšťa na povrch. Okolie sa podriaďuje jeho moci a akceptuje jeho autoritatívne správanie. Divák postupne odhaľuje tajomstvá neobyčajnej dedinskej rodiny, kde neposlušnosť je horšia ako incest. Hriech je tu detailne vykreslený. „Zžiť sa so zlom, to dobrovoľne robí málokto,“ obhajuje svoju rolu Martin Huba.
Režisér Roman Polák vysvetlil, prečo ho obsadil: „Diabol má vždy milú tvár. Pre mňa ešte bolo zaujímavé režírovať hru a mať vedľa seba normálneho živého autora.“ Hra je smutná a smiešna zároveň. Tragédiu postáv okorenila autorka dedinským humorom a necháva diváka vysmiať sa. Až nakoniec mu bude všelijako. So smútkom to však nechcela preháňať: „Incest tu treba tiež brať metaforicky.“ Človek si už na škandály spod pokrievky zvykol, a preto príbeh odhaľujúci praktiky jednej rodiny by nemal byť na dnešné pomery príliš prekvapivý. „Oproti súčasnému bulváru je Krcheň selanka,“ povedala predstaviteľka dvojroly Božidara Turzonovová. ZUZANAKOMÁROVÁ
