Salvador Dalí: Z cyklu Goyove Caprichos, 1974
FOTO - VÁCLAV CHOCHOLA
Príznačné slová jedného z najrozpornejších, ale zároveň aj najpopulárnejších umelcov dvadsiateho storočia - španielskeho surrealistu Salvadora Dalího (1904 - 1989). Jeho charizma sa dostala aj do Českého Krumlova, kde sa v miestnom Egon Schiele Art Centrum až do 14. septembra predstavuje exkluzivita. Kolekcia päťsto exponátov pochádzajúcich zo súkromných zbierok je v Európe najväčším, najvýznamnejším a najúplnejším prehľadom grafického diela Salvadora Dalího.
Kurátori výstavy Heinz Ess a Hana Jirmusová ju nazvali Dobytie iracionálna a pripravili aj viacero mimoriadnych zaujímavostí - trojrozmerné grafiky, kompletné súbory diel, Dalím písané a ilustrované originálne knihy, litografické cykly a drevorezby a fotokoláže.
1. Salvador Dalí s portrétom Salvadora Dalího od Václava Chocholu, Paríž 1969.
Rozkoš z bytia
Dalí vtlačil surrealistickému hnutiu najsugestívnejšiu tvár živých snov. S obľubou hovorieval, že „iba idioti hovoria pravdu“ - a podľa toho aj tvoril a žil. Svoje mnohokrát hlboké postrehy o zmysle umenia zámerne prekrýval hmlou provokatívnej exhibície. Geniálny vynálezca „mäkkých hodiniek“ a „horiacich žiráf“ si vytrvalo budoval svoj obraz excentrika, ktorý každé ráno vstával s neskonalou sebadôverou: „Každé ráno zažívam vybranú rozkoš. Rozkoš, že som Salvador Dalí, a unesene sa pýtam sám seba, čo zázračné ten Salvador dnes asi vykoná.“
Český Krumlov presviedča, že aj na poli grafiky bolo tých zázračností veľa. Dalí rýchlo rozvinul svoju slávnu paranoicko-kritickú metódu a z maľby ju preniesol aj do grafiky. S buldodžou vôľou dobýjal iracionálno, aby na povrch svetla vyťahoval príťažlivé príbehy.
Náboženský mysticizmus, bizarné kompozície nasýtené jemným humorom, technicky dokonalé vystihnutie tvaru a zmyslu. Jeho grafické listy sú priekopníkmi nových svetov umeleckej tvorby minulého storočia. Každá grafika je majstrovským dielom sama osebe, ktoré geniálne interpretuje a dotvára svetovú literatúru. Dalí odkrýva svoju neznámu tvár.
Detská trauma a Gala
Aj kurátor Hein Ess upozorňuje v katalógu na duševné traumy z detstva. Dalí mal totiž brata, ktorý sa tiež volal Salvador Dalí a ktorý zomrel. Keď sa onedlho narodil nám známy Salvador Dalí, pomenovali ho rodičia rovnako. Nahovorili si, že tento im darovaný syn je prevtelením mŕtveho Salvadora. Matka stále porovnávala Salvadora s bratom a vždy mu pritom zdôrazňovala, že je vlastne len znovunarodený. A Dalí netušil, kto vlastne je.
Koho to práve matka pobozkala? A koho potom objala? Jeho alebo zomrelého brata? Sigmund Freud neskôr Dalímu čiastočne odpovedal. A Dalí to dal na plátno a papier.
Ženou jeho života, múzou a sprievodkyňou na všetkých cestách sa stala Gala. Bola už manželkou básnika Paula Eluarda, ale aj tak spadla do Dalího životnej priepasti. Gala prepožičala Dalímu energiu, vyvolávala v ňom fantáziu a priania. Všetky diela venoval jej - svojej „bohyni“ Gale a dokonca sa aj podpisoval Gala-Dalí.
Dalí očami Václava Chocholu
Ako elegantný bonus k Dalímu pôsobí fotografická výstava slávneho glosátora pražského kultúrneho života Václava Chocholu (1923), ktorý koncom šesťdesiatych rokov fotil surrealistického mága. Dalí mu dovolil vstúpiť do súkromia. Vraj preto, že Chochola svoju prácu prežíval s rovnakým zaujatím ako Dalí, keď maľoval obraz.
„Vždy som sa s portrétovanými snažil nadviazať priateľský vzťah,“ hovorí Chochola. „Potom som ich mohol inscenovať v prostredí a s rekvizitami, ktoré boli pre nich charakteristické. Tak vznikla aj Dalího fotografia s vajíčkom. Ako je známe, Dalí od detstva trpel bezbrehou žravosťou. Zjedol všetko. A najviac vaječnú Venušu. Nápad bol na svete a ja som stlačil spúšť.“
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Český Krumlov
