Muzikál? A na Slovensku?

Pre muzikálové projekty sa tu budovy nestavajú, hrá sa v repertoárových divadlách. Repríz je menej, návštevnosť slabšia a kritika nimi nadšená nie je. Prečo nie je muzikál na Slovensku biznis?

Štátne kamenné divadlá a bez školy
S muzikálom sa na Slovensku spája najmä bratislavské divadlo Nová scéna a Divadlo Andreja Bagara v Nitre, ku ktorým sa občas pridajú Košice a Prešov. Teda, štátne kamenné divadlá. O osobitné produkcie sa pokúsil len Gedur, ktorý uvádza v bratislavskom Istropolise už tretie pokračovanie Mníšok a neveľmi úspešná, ale aj neveľmi drahá produkcia Cyrana z predmestia, ktorú zastrešil Rudolf Biermann.
Boom muzikálu Slovensko jednoducho nezachvátil, a nie je to len menším a slabším trhom. Muzikálový biznis potrebuje okrem peňazí na produkciu aj sprievodné služby. Cestovné kancelárie, ktoré za slušné peniaze dovezú divákov do divadla, hviezdy, ktoré vedia spievať, hrať a tancovať naraz a sú ochotné robiť si reklamu namiesto apelu na bulvár, aby o nich nepísal. A to nie je maličkosť.
"Na konkurzoch máme vždy príjemné spestrenie, keď prídu absolventi z Janáčkovej akadémie z Brna," hovorí Wanda Hrycová, riaditeľka Novej scény, divadla, ktoré sa na muzikál orientuje na Slovensku najviac.
"Na Slovensku totiž nemáme na škole odbor muzikál, Vysoká škola múzických umení je tu zameraná činoherne a bábkoherecky. Muzikálové remeslo hercom do rúk nedá. Na to, aby ste boli výborným činohercom, nemusíte mať veľký hlasový rozsah ani vedieť perfektne tancovať," hovorí herečka Henrieta Mičkovicová, ktorá si však dnes hodiny spevu platí, lebo ako hovorí, "nechcem kvôli neistote prísť o nejakú dobrú úlohu, ak by bolo náhodou treba niečo zaspievať." Ako napríklad o úlohu v detektívke s pesničkami Osem žien, ktorú momentálne skúša s Romanom Polákom práve na Novej scéne.
Muzikálom nepohŕda, hoci sa to často medzi činohercami stáva, "aj keď je pravda, že muzikál sa zdá byť jednoduchší, lebo má jednoduchšiu kostru príbehu. V príprave je však zložitejší, možno nevyžaduje hĺbku, ale všestrannosť určite. Tanečníci a speváci majú zasa opačný problém - sú slabší v hovorenom slove, v hraní".

V Čechách tváre, na Slovensku režiséri
Predsa sa však na Slovensku muzikály robia a prichádzajú sem aj české produkcie. Najúspešnejší bol zatiaľ Dracula. Českí producenti však tvrdia, že so Slovákmi je to ťažké a sú iní napríklad v tom, že kým v Čechách chodia diváci na mená-tváre-hviezdy, na Slovensku chodia na režisérov.
Riaditeľ marketingu z pražského muzikálového divadla Ta Fantastika Vojto Hlaváček hovorí, že v Čechách je najutajovanejšou informáciou alternácia dňa. Diváci, ktorí si kúpili lístok, sa môžu až o druhej poobede dozvedieť, kto hrá v ten deň titulné roly. Lebo niekto sa predáva viac a niekto menej a divadlo s tým ráta a zarába. Ak chcú diváci vidieť toho svojho favorita, sú ochotní kúpiť lístky a prísť na rovnaké predstavenie aj trikrát. A trikrát ho môžu minúť.
Na Slovensku najviac boduje réžia, a to konkrétne Jozef Bednárik s choreografiami Jána Ďurovčíka, hoci medzi divákmi aj odborníkmi začína čoraz viac rezonovať meno režiséra Doda Gombára a choreografky Šárky Ondrišovej. Ich znovuobnovený Krysař je veľmi vydarený a momentálne pracujú na muzikáli Vlasy.

Ako vajce vajcu
Aby sa mohol muzikál hrať, musia producenti získať na titul licenciu, ktorá nie je lacná. Záloha sa pohybuje okolo 5000 dolárov a za každé odohraté predstavenie inkasujú majitelia 11 až 17 percent z hrubého zisku.
Majiteľovi práv zaručuje licenčná zmluva dohľad nad všetkým zložkami inscenácie. Preto by mali mať naozaj veľké svetové muzikály rovnakú úroveň, nech sa hrajú kdekoľvek na svete. Producenti sú nútení túto úroveň dodržať podľa pravidiel majiteľa. Priamo do prípravy autori nezasahujú, ale premiéru si zväčša pozrieť prídu.
Napríklad majitelia autorských práv na muzikál Oliver Twist, ktorý režíroval Jozef Bednárik, patria práve k tým, čo si predstavujú, že ich dielo sa bude podobať ako vajce vajcu bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta sa hrá. Režisér však má právo na svoj pohľad a invenčný Bednárik im so svojimi inováciami do nôty nesadol. Keď čas zmluvy vypršal, ďalej ju nepredĺžili, hoci diváci o predstavenie záujem ešte mali.
V Čechách vznikajú aj autorské muzikály, Ledeckého Hamlet a Landov Krysař sa dokonca hrajú aj na Slovensku. Slovenské autorské muzikály k dispozícii nie sú.

Producent musí vedieť počítať
Aby bol výsledok v pluse, producent musí vedieť dobre počítať, nájsť pomer medzi nákladmi, cenou lístka a predpokladaným počtom repríz. Český producent Karel Svoboda prirovnáva stres producenta k stresu obchodníka so zbraňami. Tak, ako môže za krátky čas prísť k veľkým peniazom, može za chvíľu prísť o všetko. Zistí to pomerne rýchlo po premiére.
Na Slovensku na muzikále ľudia nekrachujú ani nebohatnú. Zatiaľ čo činoherné predstavenie stojí Novú scénu asi jeden až tri milióny korún, muzikál vyjde podľa typu a nárokov režiséra na scénu a kostýmy na osem až desať miliónov. "Najdrahšia bola Bednárikova Klietka bláznov, stála asi 10 miliónov korún. Je však aj komerčne najúspešnejšia," hovorí Wanda Hrycová.
Pri výrobe muzikálov sa dá spoliehať jedine na sponzorov. "Ja mám so sponzoringom veľmi dobré skúsenosti. Čarovná spolupráca bola napríklad so spoločnosťou Tento pri výrobe predstavenia Všetko sa posralo. Veď, kto iný by mal sponzorovať takýto projekt, ak nie výrobca hygienických potrieb? Snažíme sa, aby spolupráca s nami znamenala pre sponzora niečo viac, ako čiarka vo výročnej správe o investovaní do kultúry," hovorí Hrycová.

Konkurenčný boj? Nie je?
Medzi producentmi konkurenčný boj nie je, lebo nie sú. Medzi hercami bol a bude, aj keď sa honoráre nelíšia. Stačí plagát k predstaveniu, aby bola nespokojnosť na svete. Kto na ňom je, kto je dôležitejší, kto lepšie spieva, kto lepšie hrá. "Je to dobre. Každá konkurencia vedie k profesionálnejším výkonom, kým je v zdravých medziach."

Hviezdy a hviezdičky by predávali, keby predávali
Muzikál je drahý, drahé sú aj lístky a za peniaze chcú diváci dostať, po čo si prišli. A to sú hviezdy. Tie české sa vedia predať a hoci ich muzikálové kvality často zaostávajú za tým, ako sa dokážu predať a byť zdieľni k médiám, ktoré nečítajú len čitatelia ale aj diváci, vedia na sebe dobre zarobiť. S každou priečkou v popularite rastie záujem divákov a tým aj produkcie. Nedá sa nič robiť, na nešťastnú opustenú matku samoživiteľku Lucku Bílú sa ľudia chodia radi pozerať aj preto, že ju jej utrpenie publikované na titulkách Blesku poľudšťuje. A tak dostane za predstavenie v titulnej role od 10- do 20-tisíc.
A herec, ktorý na Slovensku o sebe a súkromí hovoriť nechce, dostane za rovnaké vystúpenie v titulnej role tritisíc korún. Iste, vždy si treba vybrať. Ale u nás sa interviewovaní často zabudnú predať aj v tom, aké predstavenie akurát skúšajú či hrajú, lebo sa ich na to neopýtali.
....................................................................
rozhovor
s riaditeľkou Novej scény Wandou Hrycovou
Ktoré predstavenie bolo doteraz finančne najúspešnejšie?
Zodpovedne to môžem zhodnotiť len od môjho príchodu do divadla. Z momentálne uvádzaných titulov do dnešného dňa najviac zarobilo Niekto to rád horúce, ktoré uvádzame už tretiu sezónu, no na päty mu výrazne šliape pomerne čerstvá Klietka bláznov.
Koľko predstavení sa musí odohrať, aby sa dalo hovoriť o návratnosti?
V našich podmienkach sa dá len veľmi ťažko hovoriť o návratnosti. Aj preto, že náklady na predstavenie sa premiérou nekončia. Okrem licenčných poplatkov a každodenných prevádzkových nákladov, treba počítať aj s obnovovaním kostýmov, opravami scény atď. Pri návratnosti hovoríme o niekoľkých rokoch, ktoré sú však v našich divadlách často ilúziou. Z tohto hľadiska je návratnosť investícií do predstavení na Novej scéne svetlou výnimkou medzi slovenskými divadlami, čoho dôkazom je aj Klietka bláznov, ktorej investované financie do premiéry sa vrátili do jedného roka.
Prečo sa u nás, na rozdiel od Čiech, nedá na muzikáli zarobiť?
Na Slovensku produkuje muzikál štát, resp. štátne divadlá. Fungujeme na iných princípoch ako súkromné produkcie v Čechách, vzťahujú sa na nás zákony, ktoré sú priamo určené na brzdenie podnikania (zákon O štátnej pokladni, zákon O verejnej službe, a pod.), a kým sa toto nezmení, nemôžeme očakávať, že sa nám bude dariť tak, ako českým súkromným produkciám. Ďalším dôvodom je nižšia návštevnosť divadiel v porovnaní s Prahou. V Čechách je napríklad návšteva divadla spoločenskou povinnosťou, na Slovensku je to inak. Nemôžeme jeden titul nasadiť trikrát za sebou, lebo sa nevypredá. V Čechách hrajú jedno predstavenie každý deň dvakrát, kým nemá niekoľko sto repríz. Som odkázaná na striedanie titulov, čo v praxi znamená, že ročne môžem urobiť maximálne 60 repríz jedného titulu.
Prečo? Je to otázka turizmu?
Turizmu a tradície. V Bratislave chodí do divadla asi 40 000 ľudí, a to hovoríme o obyvateľoch hlavného mesta a jeho blízkeho okolia. Vzhľadom na to, v akom dezolátnom stave je cestovný ruch na Slovensku, turistické možnosti v Bratislave, nemôžeme sa diviť, že obyvateľ Humenného nemá dôvod vycestovať do svojho hlavného mesta. Praha je centrálne lokalizovaná, robia sa tam zvozy z vidieka a ľudia majú šancu urobiť si tam program.
A čo sa týka fungovania muzikálu - je len otázka peňazí, aká nevyváženosť je medzi postavami? Prečo vedľa seba vystupujú výborní umelci s tými nekvalinejšími, keď to ovplyvňuje úroveň predstavenia?
To nie je otázka peňazí. Nepomery vznikajú z profesionálnej nepripravenosti hercov, ktorí absolvujú konzervatórium a VŠMU bez toho, aby niekedy počas štúdia zavadili o profesionálne hodiny spevu alebo tanca. Škola z nich vyrába činohercov. Muzikál je žáner, kde nestačí len hrať, treba vedieť aj výborne spievať a tancovať.
..........................................................

Slováci v Čechách

V Čechách sa všetko začalo, keď v roku 1992 uviedol producent Adam Novák na scéne pražského Divadla na Vinohradoch svetový muzikál Bedári.
West Side Story, Jesus Christ Superstar, Klietka bláznov, Niekto to rád horúce, Evita, Dracula, Vlasy... Prahu zachvátila muzikálová horúčka. Bratislava jej nepodľahla, slovenskí umelci áno.

Monte Christo
Marián Vojtko je operný spevák a do Prahy sa dostal cez muzikály Malá nočná hudba a Dracula. Bol aj Donom Giovannim v pražskom Stavovskom divadle. Je stálym hosťom Národného divadla v Ostrave. V Monte Cristo alternuje Daniela Hůlku.
Vanda Konečná hrala na Slovensku v muzikáloch, účinkovala vo filme Za vrchom vrch, v televíznych inscenáciách a rozprávkach a moderovala televízne programy pre deti. Netají sa svojou láskou ku koňom ani túžbou zostať v bednárikovsko-svobodovskom tíme. V Monte Cristo hrá Mercedes.
ZUZA (Ďurdinová) pochádza z Bratislavy a popri účinkovaní v muzikáloch má za sebou dve cédečka, jednu z hlavných úloh v celovečernom filme Hazard a viac než mihnutie sa v televíznom seriáli Policajti z predmestia. V Prahe pokračuje v štúdiu spevu a na pražskom konzervatóriu sa pustila do štúdia odboru skladba pop-music. V Monte Cristo hrá Haytte.

Kleopatra
Jedným z najväčších ťahákov Kleopatry je obsadenie Slovenky Zuzany Norisovej do roly Octavie. Keď prišla do Prahy, živila sa ako čašníčka. Potom si zahrala hlavnú úlohu v muzikáli Pomáda. Hlavná úloha v dnes už kultovom filmovom muzikáli Rebelové jej priniesla nielen státisíce priaznivcov, ale aj kontrakt so spoločnosťou Sony Music Bonton. Tá zaň zaplatila pol milióna, no dodnes nevie, aký bude Zuzanin prvý sólový album.

Kristián
Nitrančanka Daniela Šinkorová s čerstvým ocenením Thalia účinkovala v predstavení Veľká muzikálová šou, hrá v muzikáli Kristián a stvárňuje milenku MUDr. Blažeja (Josef Abrhám) v práve nakrúcanom pokračovaní legendárneho televízneho seriálu Nemocnica na kraji mesta.

Krysař, Galileo
Dušan Kollár, absolvent bratislavskej VŠMU, hrá na bicích, gitare a na klavíri, je sólistom orchestra Karla Vlacha a podieľal sa na albumoch Dana Hůlku, Ivety Bartošovej a Petra Spáleného. V Divadle Kalich hral v muzikáli Dana Landu Krysař, momentálne hrá v Ledeckého muzikáli Galileo postavu pápeža Urbana VIII..

Johanka z Arku
V Divadle Ta Fantastika alternuje Luciu Bílú Slovenska Lucia Šoralová. Tancovala v Lúčnici, účinkovala v bratislavských a pražských muzikáloch, na albumoch Roba Grigorova, Vaša Patejdla a Elánu. Študuje spev na pražskom konzervatóriu Jaroslava Ježka a pred dvoma rokmi hosťovala v skupine Elán na ich úspešnom londýnskom koncerte.

Romeo a Júlia
Slovák Braňo Polák si v ňom zahral Merkucia. Pochádza zo Skalice, vyštudoval bratislavské konzervatórium a potom herectvo na brnianskej JAMU. V Brne hral v niekoľkých muzikáloch, hosťuje v pražskom Divadle na Vinohradoch v Nestroyovej hre Talizman. Je členom skupiny A-TAK, na foto vľavo.

Krysař
Tento titul sa stal trampolínou vo svete muzikálu v Čechách aj pre Sisu Sklovskú, ktorá sa predtým venovala viac opernému žánru. U susedov vydala aj svoje sólové CD Sisa, v Ledeckého Hamletovi stvárňuje kráľovnú Gertrúdu.

Pomáda
Juraj Bernáth, herec a spevák, expriateľ Zuzany Norisovej, s ktorou si zahral v tomto hitovom predstavení len do minulého roku, keď obidvaja z neho odišli kvôli zlej atmosfére v súbore. Nemali ich radi. Spoločne vykročili aj do iného projektu - muzikalu Octávia. Hral vo filme Jana Svěráka Tmavomodrý svet.

Brouky (Evangelium podle Beatles)
Košický chlapci The Backwards na Slovensku veľmi neprerazili, v Čechách si chvíľu zahrali.
...................................................

Inscenácia Na skle maľované sa udržala v repertoári SND 28 rokov ako najčastejšie reprízované predstavenie. Hru Ernesta Brylla a Katarzyny Gärtnerovej z poľštiny preložila Emília Štercová. Prvá premiéra hudobnej komédie, voľne spätá s jánošíkovskou tradíciou, bola v Bratislave 19. októbra 1974. Obnovené premiéry boli v rokoch 1981 a 1991. Michal Dočolomanský v hlavnej postave Jánošíka a Elo Romančík ako Dodávač sú jediní, ktorí odohrali všetkých 664 repríz. Dočolomanský urobil vychýrené tri saltá aj na 642. predstavení, ktoré sa nieslo v znamení jeho šesťdesiatky. Derniéra hry Na skle maľované bola v roku 2002.

foto: Sávnostné 642. predstavenie muzikálu Na skle maľované 27. marca 2002. Hlavnú úlohu stvárnil čerstvý šesťdesiatnik Michal Dočolomanský.

Autor: (dv) / Foto: Pavel Neubauer/TASR