Cestou späť bola zastávka v Banskej Bystrici. Nádeje striedali pochybnosti, ktoré sa potvrdili. Košice s Banskou Bystricou boli len medzistanicami na konečnú v Bratislave.
Muzikál Vlasy ešte nemal na Novej scéne vyjasnené autorské práva, ale režisér Dodo Gombár už spriadal prvé plány. Tento typ muzikálu je najlepším odrazovým mostíkom na objav nových tvárí. Nie zvučné mená, ale dobrá partia, ktorá sa nebude deliť na tých, čo tancujú a tých, čo spievajú. Speváci budú tancovať a tanečníci spievať.
Šancu mali mladí s hereckým remeslom aj bez neho, stačilo niečo vedieť, prísť to ukázať, mať charizmu a ak sa aj nestanú slávnymi, aspoň raz vystúpia na pódium.
Sobota: Košice
Košické divadlo zívalo prázdnotou. V Prešove mali generálku, v Košiciach skúšky. Hoci bol konkurz vyhlásený včas, profesionáli sa spoliehali na bratislavské kolo, hoci v Košiciach mali šancu viac sa komisii vryť do pamäti, vzbudiť sympatiu.
S túžbou aspoň raz si zaspievať v muzikáli prišli: administratívna pracovníčka nadnárodnej firmy s vyštudovanou angličtinou tvrdiaca, že je amatérska speváčka s muzikálovými skúsenosťami z Ameriky, dvaja študenti etiky a hudobnej teórie pedagogickej fakulty a dve tínedžerky nakoniec sklamane priznávali, že to pre nich ostane aspoň skúsenosťou, ako to na konkurze vyzerá. Nepredpokladali totiž, že na konkurz sa treba aj pripraviť - mať nacvičenú pieseň alebo sa vedieť aspoň strafiť do tóniny.
Umelecký šéf Novej scény Juraj Ďurdiak, ktorý vo svojom profesionálnom živote zakúsil dosť konkurzov a bol na oboch stranách - v komisii i pred ňou, bol najprv milo ústretový. Tvrdil, že tým, čo nájdu odvahu, sa musí odpustiť všetko, lebo je to neopísateľný stres, nakoniec predsa poznamenal, či si z nich niekto nestrieľa.
Nakoniec sa našli dve dievčatá (jedna s chrípkou), schopné zaspievať a naučiť sa aj krátku skúšobnú choreografiu.
Cesta
Hneď poobede sa vyrážalo do Banskej Bystrice. Nálada v aute bola na bode mrazu. Riaditeľka Novej scény vyzerala akoby rozmýšľala nad tým, koľko peňazí konkurz stál, Juraj Ďurdiak šliapal na plyn, režisér Dodo Gombár sa nechal opantať pocitom, že v Bystrici ho nič talentovanejšie nečaká.
Akú-takú náladu mali len tanečník Jano Hromada, ktorý sa pri nacvičovaní choreografií aspoň pobavil, kameraman Miro Kordiak, ktorý vytváral archív hviezd, a ja, čo som presne po takomto priebehu v novinárskej zvedavej a trochu zlomyseľnej duši bažiacej po zážitku, o ktorom má zmysel písať či už veľmi dobre alebo veľmi zle, túžila.
Nedeľa: Banská Bystrica
V Banskej Bystrici Akadémia umení prekvapila. Skupinka tretiakov a štvrtákov si dala na príprave záležať, našli sa medzi nimi zaujímavé typy a štyria postúpili do bratislavského druhého kola. Gombár, Ďurdiak a samostatne sa presúvajúci dirigent Július Selčan s korepetítorom zjavne ožili. Bystrickí a zvolenskí profesionáli sa však opäť spoľahli na to, že lepšie je prísť rovno do Bratislavy.
Po týždni: Bratislava
"Stačí, dobre, teraz si kľakni, skús to zaspievať dovnútra, ukáž nám svoj vnútorný pocit, tichý rozhovor sám so sebou!... Dobre, teraz to vykrič, akoby si sa hnevala na celý svet!... Pohybuj sa k tomu a spievaj to rozšafne, koketne... Nespievaj, povedz monológ a ak ho nevieš, tak namiesto spievania tie slová len prehovor..." dirigoval Dodo Gombár.
Ďalší víkend bolo jasné, že Bratislava sa s jedným konkurzným dňom nezaobíde. Konečne prišiel pocit, že, čo malo ruky, nohy, utekalo na Novú scénu. Neznáme tváre študentov, aj ľudí mimo fachu, známi speváci aj herci sa prišli ukázať a zabojovať o úlohu.
Prišli aj z východu, aj zo stredu Slovenska, najväčšie prekvapenie však prišlo z Brna. O pár tried vyššie spevom a tancom sa prišli uchádzať o úlohu v slovenskom muzikáli za slovenské peniaze dobrí konkurenti slovenským umelcom.
Výsledok
Obsadenie je v tomto momente jasné. Druhé, tretie kolo, najužší výber je hotový. Ale to už túto reportáž nezaujíma.
Okukané tváre boli najvyspievanejšie, najistejšie v pohybe. Študenti konzervatória, doštudovaní herci z VŠMU prišli pripravení, ale akákoľvek iná ako očakávaná požiadavka režiséra ich zaskočila. Ľudia, pri ktorých predpokladáte, že keď sa zvládli naučiť bezchybne zaspievať dve pesničky z muzikálu Vlasy, budú zo školy naučení na požiadanie recitovať, tancovať, hovoriť monológy, často zlyhali. Možno im to treba - ako tvrdil Juraj Ďurdiak - v strese odpustiť.
Priznávam, nie som maniačkou na muzikály. Často počujem činohercov hovoriť o muzikáli ako o žánri trochu nižšie, ako je umenie, ktoré robia sami. Ale málokto z tých, čo hovoria, že muzikál nie je ktoviečo, ma dnes presvedčí, že by ho vedel zvládnuť. Ak ho bude mať kto zahrať, a dobre zahrať, môže byť aj na Slovensku muzikál biznis.
.............................................................
České tipy, ako uspieť na konkurze do muzikálu
1. Zaplaťte si hodiny spevu. Ak máte rozsah pol oktávy, známa tvár vás nezachráni. Ak nie, ste Pavel Zedníček.
2. Zaplaťte si hodiny tanca. Ak sa budete posúvať ako skriňa, nepomôže vám ani slávičí hlas. Iba ak by ste sa volali Karel Gott.
3. Zaplaťte si hodiny herectva. So škálou dva výrazy tváre si v predstavení vystačí iba ak Janek Ledecký, vy určite nie.
4. Skamaráťte sa s ľuďmi z muzikálového zboru a spýtajte sa, čím zabodovali oni.
5. Choďte si pozrieť všetky muzikály a dobre sa dívajte.
6. Na konkurze sa snažte upútať pozornosť. Nemusíte urobiť rovno striptíz, ale komisia si vás musí zapamätať.
7. Ak ste sa niekedy mihli v médiách, čo len v reklame na sušienky, predajte to. Popularita je bod k dobru.
8. Nikdy nekomentujte, čo máte urobiť, len to urobte.
...chýba vám už len šťastie a talent - a úloha je vaša. Gratulujeme.
(zatl)
Autor: KATA RAČKOVÁ / Foto: JURAJ ĎURDIAK
