Dušan Junek: Svet priateľov, plagát k výstave, 2000.
Aleš Najbrt: Marian, filmový plagát, 1996.
tatívnou výstavou slovenského plagátu v zahraničí v poslednom desaťročí. Jej kurátor - medzinárodne uznávaný slovenský autor DUŠAN JUNEK (1943) - pripravil výberovú expozíciu predstavujúcu dvadsiatich štyroch špičkových autorov a 140 diel. V paritnom zastúpení sa na výstave prezentuje sedem slovenských autorov. Povedľa Dušana Juneka sú to Peter Biľak, Jozef Dóka jr., Pavel Choma, Ľubomír Longauer, Vladislav Rostoka a Stanislav Stankoci.
Výstava České a slovenské umenie plagátu 1993 - 2003 mala premiéru začiatkom roka v Centre umenia v dánskom meste Silkeborg. Celú kolekciu odkúpilo Múzeum plagátu v dánskom Aarhuse a odvtedy putuje po svete už ako zápožička jedného z najšpecializovanejších múzeí sveta. V júni má byť výstava reinštalovaná v bratislavskej Galérii Z v Zichyho paláci. Záujem o expozíciu prejavili aj v Izraeli, Mexiku a Japonsku.
Ako si vysvetľujete mimoriadny úspech kolekcie v Dánsku?
„Znalosť slovenského i českého grafického dizajnu v Dánsku je pomerne veľká. V nedávnej minulosti tam individuálne vystavovali viacerí autori. Povedali mi, že naša tvorba ich zaujala tým, že je iná ako na Západe. Je komornejšia vo výtvarnom rukopise a kultivovane ho spája s vtipom a myšlienkou.“
Nesledovali organizátori aj politický podtext?
„Čiastočne áno. Konkrétnou príležitosťou bolo desiate výročie vzniku obidvoch republík, ktorých pokojný vývoj chápu veľmi pozitívne. A preto reagovali nezvyklou akciou - prostredníctvom kultúry chceli reflektovať túto udalosť.“
Podarilo sa vám predstaviť to najlepšie zo súčasného českého a slovenského plagátu?
„Myslím si, že áno. Ostatne, bola to požiadavka aj dánskej strany. Zároveň chceli, aby kolekcia nebola postavená na komerčnej tvorbe plagátov, ale aby prevažovali ideové a kultúrne plagáty.“
Žiadne iné limity?
„Azda ešte priestorové. Každý autor sa mohol prezentovať maximálne šiestimi prácami podľa vlastného uváženia z obdobia posledných desiatich rokov.“
V oblasti plagátu pracujete už štyridsať rokov. Aký je podľa vás dobrý plagát?
„Z vlastnej skúsenosti, ale i ostatných dizajnérov vyplýva pomerne jednoduchá charakteristika. Plagát potrebuje dobrý nápad, ktorý charakterizuje jeho ideu. Je vhodné, keď je nápad podložený vtipnou myšlienkou alebo skratkou. Samozrejme, nevyhnutný je aj silný autorský rukopis, ktorý pôsobí na výtvarnú atmosféru plagátu.“
O plagáte sa hovorí, že je umením ulice. Aká krehká je hrana medzi snahou o zrozumiteľnosť plagátu širokému obecenstvu a zachovaním si autorskej kvality?
„Naozaj je to hrana nebezpečenstva, na ktorej sa dá skĺznuť do polohy vnucovania sa divákovi. Autor by sa mal usilovať, aby túto hranicu neprekročil. Hovorí sa, že ľudia sú náchylní vnímať aj veci, ktoré sú trochu nad prahom všeobecnej kultúrnosti a zároveň sú niečím príťažlivé. Myslím si, že práve vtip je mostom, ktorý spája autora a porozumenie diváka.“
Vtip uplatňujete aj vo vašich satirických kresbách. Aký je váš smiech?
„Niektorí ho charakterizujú ako filozofujúci, iní ako ironický. Osobne si myslím, že je to smiech, ktorý by mal vnútorne potešiť a rozosmiať. Podľa skúsenosti viem, že táto poloha rezonuje v rôznych častiach sveta, kde by to človek ani neočakával.“
Karikatúra ako umenie bez slov stiera kultúrne tradície?
„Je to komunikácia otvárajúca dvere medzi ľuďmi. Prekvapilo ma, že v takých krajinách, akými je Japonsko či Južná Amerika, Afrika zarezonovala výpovedná hodnota mojej výtvarnej reči. Stále si potvrdzujem, že rovina vtipného zveličenia je zrozumiteľná.“
Nikdy sa vám neprihodilo, že vám ľudia nerozumeli?
„Zatiaľ nie, ale nechcem to idealizovať. Pre mňa je najväčším potešením vnútorné uspokojenie, keď viem, že v danej chvíli sa mi podarilo to, o čo som sa usiloval. Vtedy mám záruku, že plagát bude komunikovať s adresátom. Je ambíciou každého tvorcu osloviť čo najviac ľudí, aj keď, pochopiteľne, nedá sa všetkých. Ale snažím sa o to.“
ĽUDO PETRÁNSKY
