FOTO - MOVIEWEB
Najznepokojivejší film týždňa prichádza z Kórey. Nie je dlhý. Je to film s neobyčajnou silou poetickej obraznosti. A je prešpikovaný takými extrémnymi scénami bolesti a násilia, že citlivejšie povahy by sa mu pri všetkej jeho depresívnej kráse obrazov mali asi predsa len vyhnúť.
Film Ostrov režiséra Kim Ki-Duka je takmer neslovnou parabolou života odvrhnutých, priepasti ľudskej duše a vzťahu muža a ženy medzi mocou a bezmocnosťou. Kimov ostrov je vlastne horami obklopené jazero, na ktorom si rybári-amatéri môžu prenajímať malé hausbóty. Idylický úkryt ako protisvet k spoločenským normám, ďaleko od všetkých mravných zásad, s apatickou ľahostajnosťou proti morálke ľudskosti.
Krásna Hee-Jin je nemou vládkyňou tejto biednej ríše medzi melanchóliou všednosti a pohľadnicovou falšou. Predáva rybáriacim hosťom občerstvenie, kávu, prúty, a, pokiaľ si so sebou neprivezú milenku alebo prostitútku, tak aj seba. Jedného dňa sa objaví Hyun-Shik. Zavraždil svoju priateľku, keď ju pristihol v posteli s iným. Je zúfalý, chce si cestou vziať život krutým spôsobom. Ale Hee-Jin, ktorá ako inštinktmi vedená morská panna prevŕta hlbočinu, ho zachráni. Vznikne medzi nimi zvláštna, ničivá závislosť, nepoháňaná láskou, ale krvavočervenou rozkošou z bolesti. Kto naruší toto ich extrémne osamelé spolužitie, už si dlho nepožije.
Kim Ki-Duk kreslí priepastný pohľad na ľudský život a nevyhýba sa účinkom šoku a zhnusenia.
Svojím patriarchálnym pohľadom na vzťah muža a ženy a istou svojou bezočivosťou k ľudským pocitom mu vyslúžila zúrivé protesty bojovníčok za práva žien. Rozhádzal si to aj s ochrancami zvierat, keď vo filme necháva vykrajovať sushi zo živej ryby.
Film Ostrov je silná káva. Má šokujúcu hĺbku, lámanie tabu povyšuje na výrazový prostriedok, ktorý provokuje odpor, obnažuje človeka ako človeka-zviera. Film, ktorý sa vŕta v podvedomí. Svojich divákov zamestná nadlho, pokiaľ neušli predčasne zo šera kinosály s neistými pocitmi v žalúdku. EDWIN GRASSMEIER
