Markéta Čáliková,
manažérka
dcéra Karola Čálika
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Asi ako každé. To znamená, že som bola dobré dieťa. Rodičia sa ma nikdy nesnažili do niečoho tlačiť. Aj keď som vyrastala v divadle, netúžila som stať sa herečkou. Koľkí otcovi kolegovia sa o mňa museli starať, keď naši boli zaneprázdnení!
Kto konkrétne?
Najviac som ľúbila Julka Satinského. Ako dieťa som bola možno aj preto veľmi sebavedomá. Pamätám sa na dovolenku v Juhoslávii, kde sme dlho čakali na večeru. Ja som sa pobrala preč a naši ma našli na javisku, ako sa predvádzam a ostatní mi tlieskajú.
V čom sa vám otec najviac páči?
Otec ma nerád priamo chváli. Viem, že je na mňa pyšný, ale vždy sa to dozviem cez mamu. Jej všetko povie a mne málokedy. Aj ako herca ho milujem, hoci ma mrzí, že otec zrejme nežije v správnej dobe a spoločnosti. Je neuveriteľne čestný, nedokáže pochopiť, že iní okolo neho takí nie sú. Rozčuľuje a vyčerpáva ho momentálna slovenská realita.V tomto sa ho snažíme s mamou pacifizovať.
Máte osobitne rada nejakú jeho úlohu?
Milovala som ho v My fair Lady ako Doolittla a zbožňovala v postave bulharského umelca v Kankáne. Dobrý je aj ako hostinský v Krysařovi. Páči sa mi vo všetkých veciach, ktoré hrá na Novej scéne.
Chodievate do divadla aj v Prahe?
Najmä do Divadla Bez zábradlí, pretože tam je Hanka Gregorová, chodím však všade, kde mám známych. Bohužiaľ, zostáva mi málo voľného času, stále som na cestách. Do roka som približne šesť mesiacov v zahraničí na služobných cestách. V Prahe som bola naposledy v divadle, keď tam hosťovala Nová scéna. Videla som Všetko sa posralo.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Som dobrý mix našej rodiny. Nie som cholerik, skôr impulzívna po otcovi. Napríklad, pozeráme správy, a tak nás to dokáže naštvať, že si pokazíme ďalšie dve hodiny. Mama bývala katalyzátor. Tým, že som v Prahe, to už teraz tak nie je.
V čom ste odlišní?
Otec kedysi nerád videl, že som do sveta. Žila som dva roky v Grécku, študovala som. Túlavé topánky som zdedila po maminom otcovi. Pokiaľ nehovoríme o profesionálnej odlišnosti, ja som praktickejšia, kým otec je bohém.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Možno práve to, že aj keď má dobré nápady, vždy potrebuje niekoho na ich realizáciu. Chýbajú mu lakte. On je celým svojim duchom a telom umelec, no nemá v sebe obchodnú dravosť. Nedokáže sa predať, čo je v súčasnosti bohužiaľ handikep. Otec nie je komerčný typ umelca.
Nikdy ste na neho nežiarlili?
V divadle sa niektoré veci chápu inak. Možno, keby sa na to pozerali nezainteresovaní ľudia zvonka, prišlo by im to ako promiskuita. Ja som však bola zvyknutá na vrúcnejšie divadelné vzťahy bez sexuálnych podtónov. Navyše, moja mama vždy bola krásna. Nebolo treba žiarliť.
Rozprával vám rozprávky?
Nikdy. Nemala som rada rozprávky. Občas mi ich síce čítali starí rodičia a mama, ale viac som počúvala Spejbla a Hurvínka. To boli moji hrdinovia. Odmalička som chodievala do divadla, to bola moja druhá rozprávka.
Pomáha vám nejako dodnes?
Snažím sa byť čo najsamostatnejšia. Keď však mám nejaký problém, otec je vždy ochotný poradiť mi a pomôcť. S praktickými záležitosťami sa väčšinou obraciam na mamu.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na dlhé prechádzky s otcom v čase, keď sme ešte mali psíka Koru. Na dovolenky v Tatrách alebo na chatu na Morave.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
On mi dôveruje a určite chce, aby som bola úspešná. Som človek, ktorý veľa skúša. Myslím si, že je to správne, pretože iba potom sa možno dobre rozhodnúť. Tým, že mal otec celkom inú líniu života, išiel priamou cestou, rovno zo školy do divadla, moje pokusy sprvu ťažšie znášal. Teraz je už spokojný, vie, že som na dobrej ceste.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Na toto som sa pýtala mamy. Vraj existovala nejaká mladá žena, o ktorej nikto nič netuší. A myslím si, že dakedy dávno sa mu páčila Hanka Gregorová. Potom však stretol moju mamu, ktorá ako tanečnica po štúdiách v Brne nastúpila do SND a všetci sa okolo nej motali.
Manažérka Markéta Čáliková (26) kráča iným smerom ako otec. Vždy sa orientovala na jazyky. Vo Viedni vyštudovala politológiu a španielčinu, istý čas žila a študovala v Grécku. Dorozumie sa šiestimi jazykmi. Momentálne diaľkovo dokončuje štúdium manažmentu a turizmu. V posledných rokoch žije a pracuje v Prahe. Je zamestnaná v britskej firme International Study programs, ktorá spolupracuje s americkými ekonomickými univerzitami a pripravuje pre nich po celej Európe akademické programy. Pretože často cestuje po Európe, je ešte stále slobodná. A ako sa sama smeje: asi aj dlho budem.
Karol Čálik
herec, pedagóg
otec Markéty Čálikovej
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Ani nie. Vždy bola veľmi samostatná, vedela sa o seba postarať. Dokázala si vytvoriť okruh záujmov, ale chcela nás mať doma. Neznášala samotu. Keď sme však boli doma, zatvorila sa do svojej izby a tam si kraľovala.
Vyžadovala, aby ste ju kontrolovali?
V niečom áno, v niečom nie. Samozrejme, ako dieťa mala sem-tam nejaký únik. Občas robila niečo, čo sme nemali vidieť. Najčastejšie "trápila" psa. Obliekala ho do detských šatočiek, do nohavíc a všetkého možného. Museli sme pravidelne nakuknúť do izby, aby sme skontrolovali, čo zasa vymyslela...
Prejavovala sa tak aj mimo vašej domácnosti?
Išli sme autom do Brna k svokrovcom, Markétka mala asi dva roky a ja zrazu počujem, že sa s niekým vzadu háda. Viedla s nejakou imaginárnou osobou dialóg, hrala seba aj ju a ústa sa jej nezatvorili.
Po kom to má?
Možno po manželke. Ako tanečnica na javisku všetko vyjadrovala pohybom a potom si to potrebovala kompenzovať doma. (Smiech)
Čo na dcére najviac oceňujete?
Cieľavedomosť. Tvrdo ide za svojím cieľom, obetuje tomu všetko, nie je povrchná a bojuje. Úspech sa jej darí dosiahnuť vlastným pričinením. Prebíja sa sama.
Nikdy nepotrebovala vaše kontakty?
Lístky do divadla, lekára a podobne - to áno. V oblasti, kde pracuje, by som jej ťažko pomohol. Navyše, tá firma je britská, takže tam protekcia neexistuje.
V čom ste si podobní?
(Dlhšie premýšľa.) Najmä tým, že sme cholerici. Chytro vzplanieme a každému povieme pravdu do očí, čo je niekedy na našu škodu. Dcéra má po mne až prehnaný zmysel pre čistotu. Keď som bol na vojenčine, Labuda o mne tvrdil, že si aj mince umývam. Markéta by tiež najradšej všetko dezinfikovala.
V čom úplne odlišní?
Najviac vekom. Ja už nepatrím do tohto tisícročia. A v tom sa teda poriadne rozchádzame v názoroch, v spôsobe života a v konaní.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nie. Prelistoval som si iba knižku Naše dieťa.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Áno, hoci Markéta si radšej nechala rozprávať príbehy počas našich spoločných výletov. Napríklad, na Devíne bola pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra, o ktorom som jej trochu porozprával. Zaujalo ju to a nechala si to aj trikrát zopakovať. To isté bolo s rozprávkami. Ak sa jej nejaká pasáž osobitne páčila, prosila, aby som jej ju opakoval. Rýchlo dokázala selektovať podstatné veci. Vždy bola až nepríjemne racionálna.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Mal som na ňu málo času. S manželkou sme veľa pracovali na Novej scéne a aby dcéra cez víkendy s nami v Bratislave netrpela, posadili sme ju do autobusu do Brna. Tam čakali svokrovci a išla s nimi rovno na chatu. Konce týždňa teda prežívala v prírode, no bez nás.
Myslíte, že si rozumiete?
Stačí nám málo hovoriť, porozumieme si jednou, dvoma vetami. Na rozdiel od jej komunikácie s maminou, ktorá je bohatá nielen na telefonáty, ale aj na maily a esemesky. No niekedy sme ako oheň a voda. Oheň však rýchlo zhasne, voda sa vyparí a je pokoj.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Ak o to stojí, tak radou či názorom na daný problém. Finančnú pomoc už nepotrebuje, pretože je na tom lepšie ako ja. Už len to, že pracuje v Prahe, jej poskytuje väčšie možnosti.
Nie je vám to trocha ľúto, že žije v Prahe?
Teraz ani nie, pretože okrem Prahy veľa pracuje v zahraničí a darí sa jej. Denno-denne je však s nami v kontakte. Kým mi Pánboh dá zdravie, budem hrať a to nemôžem inde ako na Slovensku. Markéta však zrejme bude stále mimo našej republiky. Raz, ak sa rozhodne mať deti, určite mi bude ľúto, že moje vnúčence vyrastajú tak ďaleko.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Na premiére Bude ako nebolo. Markéta, ak práve nie je v ďalekom zahraničí, si nikdy neodpustí moje premiéry. Do Bratislavy sa vracia rada a zatiaľ aj často.
Herec Karol Čálik (58) stojí na doskách, ktoré znamenajú svet 37 rokov. Je verný Novej scéne, v súbore patrí medzi kmeňovo najstarších. V uplynulých dňoch odpremiéroval hru Rasťa Piška Bude ako nebolo, v ktorej hrá hlásnika. V divadle Aréna skúša s kolegami Muchinovej hru s názvom You. Okrem toho účinkuje v muzikáloch Niekto to rád horúce, Klietka bláznov, Krysař a Cigáni idú do neba. Hral v takmer päťdesiatke celovečerných a televíznych filmov. Na Konzervatóriu učí muzikál. Z prvého manželstva má syna Karola (36), z druhého manželstva dcéru Markétu (26). Jeho druhá manželka Markéta je absolventka brnenskej JAMU. Tancovala v SND, na Novej scéne a v súčasnosti pracuje vzdravotníctve.
Autor: Barbora Laucká / Foto: PETER LEGINSKÝ
