Giovanni Ribisi a Cate Blanchettová. FOTO – ČTK
Hrdinka tohto filmu prevezme mravnú zodpovednosť za svoj skutok bez akéhokoľvek ohľadu na seba. S vážnosťou, neúprosnosťou, vášňou, bezohľadnosťou, ktorou je poznačené to, čo Tom Tykwer nakrúca. Režisér zaobchádza so scenárom s prísnosťou, ktorá vyráža dych. A neviditeľný spoluhráč osud sa nekompromisne dožaduje dodržiavania pravidiel hry.
Ak by z toho malo vyplynúť, že ide o ťažko prístupný, ťažko stráviteľný elitársky film, tak práve to s Nebom nemá nič spoločné. Tom Tykwer až hypnoticky vtiahne divákov do svojho vesmíru. Lenže: nedovolí vám, aby ste sa v ňom udomácnili. Je to svet neúprosných zákonov, neúprosných rozhodnutí, neúprosných ľudí – a my všetci máme predsa sklon k pohodlnému pragmatizmu.
Učiteľka angličtiny Philippa (Cate Blanchettová) sa celé mesiace snažila upozorniť turínsku políciu na to, že ctihodný Signor Vendice predáva heroín. Nič sa nestalo, len jej muž umrel na predávkovanie a závislá žiačka sa obesila. Svedomie káže Philippe konať. Nastraží vo Vendiceho kancelárii bombu, ktorá zabije štyroch nevinných ľudí. Zatknú ju, a ona by sa zrútila pod ťarchou viny, keby nevedela, že si ešte musí splniť povinnosť – zabiť Vendiceho.
Philippa a policajt Filippo (Giovanni Ribisi), ktorý jej pomôže ujsť, sú postavy, aké ste už dávno v kine nevideli. Nepoháňajú ich tri motívy, o ktorých sa zdá, že sa na ne redukuje všetko ľudské konanie: peniaze, sex, sláva. Ich konanie určuje morálny kódex, a ten Philippe hovorí, že je predurčená na to, aby oslobodila mesto od Vendiceho, že jej život je zmárnený smrťou nevinných. Ten hovorí Filippovi, že musí pomôcť priechodu spravodlivosti – a Philippe zas hovorí, že Filippovi musí pomôcť, keď sa previnil, pre ňu.
Od určitého bodu, keď sa človek pre niečo rozhodne, už nie je slobodný. Drží si koľaj osudu. To je veľmi tykwerovský motív, ktorý dal už Franke Potenteovej v Lole aj v Princeznej a bojovníkovi. Kdesi hore bdie sila, ktorá vedie postavy svojím smerom. Touto silou bol v Lole zdanlivo režisér, ten, čo drží v ruke všetky nitky, lenže to láska v skutočnosti ženie Franku Potenteovú, aby bojovala za svojho Maniho tvrdohlavo ako mulica a v Princeznej a bojovníkovi aby prenasledovala svojho Boda. V Heaven je to ťažšie. Lebo láska medzi Philippou a Filippom sa síce v istej chvíli rozhorí, ale nie je to ich hnací motor, tým je tu skôr mravná výzva. Obidvaja robia to, čo robia, lebo cítia, že to je to jediné správne. A to im, tak ako v láske, ponecháva len jednu otvorenú cestu. Keby sa od nej odchýlili, bola by to zrada seba samých.
S tou istou prísnosťou k sebe Tom Tykwer rozpráva tento príbeh divákom. Je to príbeh, ktorý zdedil od slávneho poľského režiséra a scenáristu Krzysztofa Kieslowského. A Tomovi Tykwerovi nesmierne mu záleží na tom, aby bol dobrým rozprávačom. A tak musí utvoriť atmosféru, načrtnúť postavu a poháňať dej, a to všetko pokiaľ možno hladko a nenápadne. Nemecká kritika ľutovala Tykwera, že mal v tomto filme za úlohu pokračovať v projekte zosnulého legendárneho Kieslowského, „ako keby Beethoven mal pokračovať v symfónii, ktorú mal rozpísanú Mozart“.
Lenže to je práve na tomto filme skvelé. Tom Tykwer s pokorou zjednodušuje tie najkomplexnejšie súvislosti tak, že ich okamžite pochopíme – v celej ich komplikovanosti. Na veľkú operáciu zatknutia Philippy potrebuje desať sekúnd. Na to, aby vypátral Filippovu zamilovanosť, mu stačia dva stisky rúk. To, ako sa Philippa dozvie o tejto láske, ukáže v dvoch otvárajúcich sa pároch očí a v jednej vete. Nemožnosť tejto lásky v existujúcom svete zachytí v troch krátkych, neuveriteľných vetách:
„Milujem ťa.“
„Viem. Len chcem, aby už rýchlo prišiel koniec.“
Heaven je bohatý na nenápadné zdvojenie, nevtieravé symboly, ktoré sa nebadane tiahnu filmom ako tenké vlákna, a je tiež plný tykwerizmov, akým je napríklad autonehoda – dôjde k nej skoro v každom jeho filme. Je to film nakrútený tak starostlivo, ako sa len dá, aby divákovi všetko uľahčil.
Ale je to aj film, s ktorým sa nedá ľahko komunikovať, lebo jeho postavy sú príliš neúprosné pre náš svet a príliš vzdialené filmovému plátnu.
