| Mám rada túto fotografiu z detských čias. Ešte som na nej bacuľka s jamkou na brade, ktorú mi mama vždy závidela. Keď som bola malinká, mama chodievala do divadla a mňa strážila babička. Mama sa mi však snažila vynahradiť čas, keď sme neboli spolu. |  |
 |
Rada som sa hrávala doma v záhrade. S obľubou som vyťahovala mamine šaty a otec ma v nich rád fotografoval. Aj toto je jeho práca. |
| Prázdniny sme často trávili v Bardejovských kúpeľoch. Naši tam chodili na liečenie a ku známym na chatu. Bola tam dobrá partia a my, deti, sme sa hrávali na Indiánov. Napravo je moja staršia sestra Natália s lukom, ja stojím za stromom. Medzi nami je šesťročný rozdiel. Kým ja sa pohybujem v šoubiznise, ona pracuje v poisťovni. |  |
 |
August 1997. S Ľubom Gregorom a mamou sme nakrúcali inscenáciu Polievočka pre Markízu. Režíroval ju otec. Ako vidíte, bola tam výborná pracovná atmosféra. Také komorné, súkromné nakrúcanie. |
| V známom londýnskom nahrávacom štúdiu Abbey Road sme doťahovali finálny zvuk na mojom druhom cédečku. Sedím tu s majstrom Chrisom Blairom, ktorý je vo svojom obore veľmi vychytený. Naposledy pripravoval cédečko Stingovi. |  |
 |
Môj kamarát Jožo Pročko ma oslovil do relácie Je to možné!? Musela som sa obliecť do rytierskeho a neočakávane vtrhnúť na predstavenie v divadle. Vybrali sme nitrianske Divadlo A. Bagara a viete, kto bol najrozčúlenejší? Maroš Kramár! |
Ako dieťa ma najviac chválili, že som sa sama prihlásila do ľudovej školy umenia na klavír a na tanec. Nemuseli ma nútiť ani do recitovania.
Ako dieťa ma najviac kritizovali, keď mi nešlo cvičenie na klavíri a ja som doňho začala trieskať. Myslím, že vtedy som dostala aj bitku.
Najväčšie sklamanie z detstva bolo, keď mi ako päťročnej vybrali mandle. Pamätám si, že ma nejaká sestrička držala na kolenách a ja som strašne vrieskala.
