Celebrity neznamená osobnosti!

Celebrity reprezentujú ľudskú túžbu po lepšom živote, ale zároveň sú obeťami závisti, že takýmto životom žijú. Pohybujú sa mimo bežných ľudí. Najčastejšie v spoločnosti takých, ako sú sami - ďalších celebrít.

Globálna celebrita tlieska lokálnej. Svet celebrít má svoju vnútornú hierarchiu. Pri preberaní ocenenia TOM z rúk globálnej celebrity Alaina Delona neskrývala lokálna celebrita A. Parišková svoj obdiv a dojatie.

Šoubiznis, modrá krv a výnimky
Kto môže byť celebritou? Moderátori, umelci, športovci.
Spoločnosť však nie je uzavretá, medzi hviezdy sa môžu občas dostať aj ľudia z iných sfér. Celosvetovou celebritou je napríklad taliansky spisovateľ Umberto Eco. Českou sa stal tiež spisovateľ Michal Viewegh a literárna kritika, ktorá bola zvyknutá predstavovať spisovateľa ako akademika či pustovníka, mu to nikdy neodpustila.
Existuje ešte jedna spoločenská skupina, ktorá má dvere medzi celebrity dokorán otvorené - kráľovské a šľachtické rody. Vďaka masmédiám sa im vracia aspoň časť vplyvu, o ktorý ich pre storočiami obrala demokracia. Škandály členov európskych panovníckych rodov ukázali, že v dnešnom svete môžu byť pre spoločnosť títo ľudia užitoční len jediným - byť pre zábavu.

Celebrita vo svete populárnej kultúry je jediná spoločensky prijateľná rola, akú môže mať šľachta v súčasnej spoločnosti. Mediálny obraz Lady Diany sa po jej tragickej smrti výrazne zmenil. Zabudlo sa na nevery, sprízvukovala sa charita a obetavosť.

Návod, ako na to
Ako sa stať celebritou? Ak ste sa nenarodili v kráľovskej rodine, najdôležitejšie je asi šťastie stretnúť v pravý čas pravých ľudí, ktorí vedia otvoriť tie pravé dvere. Talent môže váš postup uľahčiť. Na spievajúcich dvojčatách Tweens je určite najzaujímavejšie to, že sú dve, ale nestačilo by to, ak by vôbec nevedeli spievať.
Trochu inak to funguje u športovcov. Tam je talent nevyhnutný. Celebrita musí podávať výkon, ktorý je konfrontovaný s inými športovcami. Charizmu športovca dokážu viac oceniť jeho spoluhráči ako publikum. Keď vykorčuľuje na ľad Miroslav Šatan, atmosféra v mužstve sa zmení rovnako, ako to dokázal pred desiatimi rokmi Peter Šťastný.
Skutočné celebrity majú svoju charizmu. Charizma je jav rovnako psychologický ako spoločenský. Charizma je vzťah dvoch strán toho, kto ju vyžaruje, a toho, kto ju akceptuje. Celebrity dokážu publikum fascinovať. Musí v nich byť až čosi nadprirodzené, keď ľudia nosia ich obraz na tričkách, túžia vlastniť ich podpis, pero či vreckovku.
Nevyhnutný princíp, ako sa celebritou stať, je jednoduchý - stať sa súčasťou zábavného priemyslu. Kto sa nezúčastňuje medializovaného spoločenského života smotánky, ten nie je celebritou a odsudzuje sa do úlohy diváka. Je to ako v cirkuse - buď vystupujete a platia vám, alebo ste v publiku a zaplatíte.

Šoubiznis a politika
Byť známy nestačí. Páter Pio a Matka Tereza boli svetoznáme osobnosti 20. storočia, ale celebritami neboli. Nie sú nimi ani politici, hoci politika nie je od sveta celebrít oddelená. Hviezdy šoubiznisu do nej občas vstupujú - filmové hviezdy protestovali proti irackej vojne, pred prezidentskými voľbami na Slovensku nám jeden z najpopulárnejších hercov radil, komu dať hlas, pred parlamentnými voľbami podporujú kampane strán moderátori, speváci a hudobníci. Strany veria, že sympatie celebrít môžu zvýšiť ich preferencie.
A funguje to aj naopak - niektorí politici prijímajú úlohu, do ktorej ich tlačia médiá, a stávajú sa hercami. Svoje pôsobenie v politike chápu ako účinkovanie v zábavnom programe. Nebojujú o idey, ale o divákov. Na vystúpenie Jána Slotu sa tešia aj jeho politickí odporcovia, pretože vedia, že bude zábavné.
Paradoxné bolo vystupovanie hereckej celebrity Magdy Vášáryovej, ktorá kandidovala na funkciu prezidentky. Jej imidž pokazil predovšetkým jediný nepodarený výkon v predvolebnej televíznej diskusnej relácii. Profesionálni politici Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar vtedy oveľa lepšie zahrali svoje role.

Aké médium, taká celebrita
Vzťah k hviezdam je ovplyvnený médiom, z ktorého prichádza. Televízni moderátori a zabávači sa obracajú z obrazovky priamo, sú ako členovia rodiny. Vzťah k nim je familiárny.
Filmové hviezdy vystupujú vo vzrušujúcich príbehoch, ktoré ľudia bežne nezažívajú. Na divákov skrytých v tme kina žiaria z plátna ich veľké tváre. Je ich ľahké obdivovať, považovať za nedosiahnuteľných polobohov.
Hudobné celebrity reprezentujú určitý svetonázor a postoj. Hudobníci a speváci stoja na pódiu ako hrdinovia, rebeli, revolucionári či kazatelia. Má zmysel ich nasledovať či aspoň napodobňovať ich štýl.

Raper Eminem - jeden z tých, ktorí okrem svojich piesní dávajú publiku aj životný postoj. Obdivovateľov aj fanúšikov neustále dráždi - napríklad odhaleným zadkom po obdržaní ceny za najlepší album na udeľovaní prestížnych hudobných ocenení MTV European Music Awards 2002 v Barcelone.

Celebrity - bezmocná elita?
Kulturológ Francesco Alberoni nazval svoju esej o celebritách Bezmocná elita. Celebrity skutočne nemajú politickú ani ekonomickú moc.
Hviezdy žijú podľa ľudí v blahobyte, ekonomickú moc však nemajú, nie sú investormi ani zamestnávateľmi. Dokazuje to aj stratová sieť reštaurácií Planet Hollywood, ktorú si zriadili najväčšie filmové hviezdy, ale ich ekonomický vplyv na spoločnosť ostal minimálny.
Nemajú v rukách ani žiadne spoločenské inštitúcie, dokonca môžu proti nim stáť aj jednotlivé médiá. Richard Müller napríklad dostal na určitý čas dištanc v TV Markíza, hoci len otvorene reagoval na jej aktivitu.

Celebrity sú vzory
Celebrity však majú inú moc - môžu vplývať na názory a morálku ľudí. Ovplyvňujú nielen módu, ale aj hodnoty ľudí. Rodina, sex, náboženstvo, charita, rasová znášanlivosť, vzťah k životnému prostrediu, to všetko sú témy, pri ktorých dávajú svojim konaním pozitívne či negatívne návody na správanie. Celebrity sú vzory. Ľudia o nich diskutujú, snívajú, napodobňujú ich v obliekaní (a možno aj vyzliekaní). Určujú publiku témy a oni sami sú témou.
Celebrity vyvolávajú aj negatívne reakcie. Byť známy v dobrom alebo povestný v zlom, v oboch prípadoch to zaručuje publicitu. A pre celebrity je akákoľvek publicita dobrá, ba životodárna.

Škandál - životný štýl?
„Sláva je maska, ktorá požiera svoju tvár," povedal o celebritách spisovateľ John Updike. Ich život je nekonečný príbeh rozširovaný médiami. A médiá ich majú sklon zjednodušovať a škatuľkovať. Každá hviezda by mala zodpovedať nejakej jednoduchej schéme - neodolateľný playboy, agresívny alkoholik, dobrá matka, nenapraviteľný romantik, vyliečený narkoman. Mediálny obraz sa môže pomerne rýchlo meniť. Napríklad Lady Diana po svojej tragickej smrti prestala byť nevernou manželkou a stala sa humanistkou bojujúcou za odzbrojenie, ba až rozprávkovou princeznou vo svete palácových intríg.
Nedávna petícia slovenských celebrít proti bulváru a nepravdivému zobrazovaniu ich života je síce ľudsky pochopiteľná, ale naivná a nelogická. Celebrity patria do systému populárnej kultúry, ktorého súčasťou je aj škandál. Sú známe a práve preto sú najčastejším objektom škandalizovania. Za toto nepríjemné a riskantné postavenie im spoločnosť poskytuje finančnú satisfakciu. Aj keď sa nedá porovnávať so zahraničným príjmom, na slovenské pomery je vysoká, prináša rôzne možnosti. Popularita napríklad zabezpečuje účinkovanie v reklamách a za dobré peniaze, a aj keď ju mnohí nevyužijú, majú ju. Petícia slovenských hviezd proti bulváru pripomína boxera, ktorý vojde do ringu a potom sa nahnevá, že sú súperove údery bolestivé.

Publikum, symboly a drahé šaty
Celebrita sa dotýka miliónov, ale dostupná je len niekoľkým. Vďaka nedostupnosti je vzťah obdivovateľa k hviezde celkom bezpečný. Hviezda nemôže svojho fanúšika odmietnuť ani pokoriť. Verejnosť chce byť v nejakom vzťahu k celebritám. Väčšinou jej stačí pasívne obdivovanie a sledovanie informácií. Motivácia, prečo vedieť o týchto známych, ale cudzích ľuďoch viac ako o svojich blízkych je jednoduchá. Na živote celebrít sa človek podieľa len ako divák. Hviezda demonštrujúca svoj problém neočakáva od fanúšika pomoc, zatiaľ čo príbuzní ju od blízkych očakávajú. Priatelia a rodina sú pre pohodlný život nebezpečnejší.
Pre populárnych ľudí nie je neustále obťažovanie vôbec príjemné. Medzi obdivovateľmi sa neraz nájdu fanatickí prenasledovatelia, ktorí chcú získať svoj diel zo slávy niektorej hviezdy aj za cenu šialeného skutku.
Celebrita nie je len sebou, je aj symbolom, ktorý reprezentuje určitý štýl aj určité výrobky. Hviezdy populárnej kultúry často vystupujú v reklamách, pretože inzerenti veria, že ich odporúčania napomôžu predaju. Vlastne aj celebrity samotné sú tovarom. Meno populárneho herca predáva nový film, prítomnosť známej tváre zvyšuje sledovanosť televízneho programu. Okrem vlastnej činnosti vykonávajú hviezdy smerom k verejnosti ďalšie pridružené činnosti. Chodia na autogramiády, poskytujú rozhovory novinárom, zúčastňujú sa na medializovaných večierkoch. A časť svojho bohatstva spravidla odovzdávajú na dobročinných akciách. Je to možno menej, ako stáli šaty na večierok, ale ani my, obyčajní ľudia, nebývame štedrejší.

Niektorí frustrovaní ľudia chcú získať svoj diel zo slávy hviezdy aj za cenu šialeného skutku. Vrah Johna Lennona veril, že jeho meno bude navždy uvádzané spolu s menom jeho obete. Nebude. Neznámy Lennonov fanúšik si však môže pri pamätníku na Strawberry Fields v New Yorku akurát utrieť slzy.

Fan kluby za peniaze
Najaktívnejší fanúšikovia sa združujú do fan klubov. Pociťujú v nich blízkosť svojej hviezdy a spoluúčasť podobných obdivovateľov. Paradoxom je, že fan kluby tento pocit nedávajú zadarmo, ale za peniaze. Ľudia si ich prostredníctvom kupujú propagačné predmety ako tričká alebo čiapky, ale samozrejme, aj cédečka a videokazety.
Ideálnym médiom pre fan kluby je internet. Informácie o hviezde sa v ňom môžu šíriť rýchlo a k veľkým skupinám príjemcov. Interaktívnosť internetu zaručuje, že ľudia môžu svoje názory a požiadavky písať späť. A navyše, internetové fan kluby sú dostatočne anonymné. Svoj obdiv k hviezdam v nich môžu bez obáv vyjadrovať študenti i profesori, dôchodcovia aj ich vnuci.
Lebo všetci sme súčasťou sveta, ktorý sa orientuje na celebrity.

Nechám si narásť hrošiu kožu
O sláve so speváčkou Mishou

Rozmýšľate nad sebou? Máte pocit, že sa váš pohľad na seba zmenil?
Rozmýšľala som nad sebou aj predtým, než ma niekto poznal. Teraz mám skôr pocit zodpovednosti za všetkých ľudí, ktorí so mnou spolupracujú. Chcem, aby boli aj oni spokojní. Keď napríklad sľúbim chalanom z mojej kapely, že budeme hrať koncerty a ochoriem, cítim sa hrozne. Všetci sa na to veľmi tešíme, a preto sa kvôli takýmto veciam niekedy trápim.
Ste nešťastná z toho, že vás teraz vidno vo všetkých médiách. Dá sa však so slávou vedome narábať? Ustrážiť si ju a dávkovať rovnomerne?
Nechcem byť rovnomerne po celý rok v médiách. Nemám nič proti popularite, ale musí byť opodstatnená logickou príčinou, teda hudbou a vecami s ňou spojenými. Napríklad, keď spevák vydá nový album, logicky chce o tom médiám porozprávať, aby sa o ňom ľudia dozvedeli. To, čo sa deje potom, záleží už len na úspešnosti alebo neúspešnosti albumu. Ak sa tá hudba ľuďom páči, nemám nič proti tomu, aby sa o tom písalo v médiách. Nechcela by som však, aby sa to zvrtlo len na články o súkromí, o tom, aké jedlá mám najradšej a koľko mám doma šatiek. Chápem, že niektorých ľudí práve toto zaujíma, mne to však pripadá, ako keby zo mňa chceli umelo a nasilu vyrábať celebritu. Celebrity v mojich očiach vznikajú roky a určite nie vďaka pikantnému súkromiu, ale vďaka umeniu, ktoré robia. Som obyčajný človek a na to, aby som si mohla povedať, že som osobnosť, si budem musieť ešte počkať. Ak si to vôbec niekedy budem môcť povedať.
Čo myslíte, čím ste naštvali ľudí, ktorí vám anonymne píšu nepríjemné e-maily?
Neviem o tom, že by som niekoho naštvala, ani o nejakých naozaj zlomyseľných reakciách. Nemôžeme ulahodiť všetkým. Som však vďačná za to, že pozitívnych reakcií je niekoľkostonásobne viac ako negatívnych. Navyše, konštruktívna kritika je veľmi užitočná vec. A tá deštruktívna, tú si netreba všímať. Na internete si môžu všetci napísať čo chcú, hlavne keď neuvedú e-mailovú adresu. Anonymne by som aj ja mohla byť taký "frajer". Chcela by som ich vidieť v mojej pozícii. Ak si niekto zaumieni, že bude ubližovať, nezabránim tomu. Musím si nechať narásť hrošiu kožu. Neviem, ako dlho mi bude rásť.
(dv)

Sonia: Už žiadne telefónne čísla
Speváčke Sonii sa na webstránku ozvala obdivovateľka z väčšieho slovenského mesta. "Rozdávala som adresu cez rádiá, chcela som nadviazať kontakt s ľuďmi, spoznať, pre koho vlastne spievam," hovorí. "Dlho som si s ňou písala, až som jej dala svoje telefónne číslo! Dohodli sme sa, že keď budem spievať v jej meste, stretneme sa. Naozaj sme sa stretli, ale bola všade kde ja, až som jej musela vysvetliť, že potrebujem aj pracovať a nie iba podpisovať plagáty jej kamarátkam."
Vzťah fanúšičky a Sonii pokračoval v mejloch. "Samotné mejly by mi nevadili, dostávam ich veľa a odpisujem všetkým, hoci nie hneď. Ona však stále posielala esemesky, prečo neodpisujem, začala mi vyčítať, že na ňu nemám čas. Dala si urobiť účes, aký nosím, prefarbila sa, snažila sa robiť to, čo ja." Sonia sa na dlhší čas odmlčala, odpoveďou fanúšičky boli reakcie, že je zlá a neúprimná. Namyslená.
Počiatočný záujem nebol nepríjemný. "Pohladenie ega je len v prvom kontakte, keď mi niekto napíše. Tam to končí. Prehnaného záujmu sa skôr bojím. Nikdy som zo seba nechcela urobiť nedostupnú bytosť, ale teraz tvrdím: Nikomu nedať telefónne číslo!"
Sú však reakcie, ktoré Soniu tešia. Odvtedy, čo Sonia porozprávala o tom, ako ju týral bývalý priateľ, kontaktujú ju ženy s podobným osudom. "Tým mejlom sa teším najviac, napísať o niečom tak intímnom chce odvahu. Som v pozícii, kedy ľahkú ovplyvniteľnosť ľudí môžem využiť aj na niečo dobré. Dať ľuďom možnosť identifikovať sa so mnou na to, aby sa prestali báť hovoriť o probléme."
A vie sláva zakývať speváčkinou psychikou? "Tou dokáže zakývať len to, či mám na nájom, alebo nie. Popularitu možno neberiem dosť osobne."
(dv)

Autor: Pavel Rankov