Kým sa objavil na scéne, basgitara stála s bicími decentne v pozadí. Američan Jaco Pastorius (1951 - 1987) ju však povýšil na samostatný nástroj. Geniálny inštrumentalista, nápaditý skladateľ, aranžér i producent zásadne zmenil podobu džezu. Dokonca sám Miles Davis napísal skladbu na jeho počesť.
Najväčšou školou bola pre Pastoria prax. Začínal ako bubeník a na basgitaru presedlal až ako 15-ročný. Vďaka vrodeným fyzickým dispozíciám však nový nástroj zvládol rýchlo. Povesť o neuveriteľne rýchlych a technicky brilantných figúrach jeho dlhých prstov postupne presiahla hranice Floridy. Prielom medzi absolútnu svetovú špičku prišiel v roku 1976, keď Pastorius posilnil skupinu Weather Report. V slávnej džezrockovej formácii sa mladý talent stal rovnocenným partnerom lídra Zawinula. Za bestselerovú nahrávku Heavy Weather dokonca získal nomináciu na Grammy v kategórii Najlepší džezový sólista. „Bol úplne odlišný od ostatných basgitaristov. Mal rovnaký druh charizmy, aká obklopovala Jimiho Hendrixa,“ spomínal na spoluhráča Zawinul.
Workoholik Pastorius ešte v roku 1976 stihol účinkovať na prvej sólovej nahrávke vtedy začínajúceho Pata Methenyho a vydať vlastný debutový album. Ten naznačil všetko podstatné, čím jeho autor prispel do dejín hudby. Už len virtuózne prepracovanie saxofónových eskapád Charlieho Parkera pre basgitaru dodnes vyráža dych. Pastorius sa neskôr zblížil s pesničkárkou Joni Mitchellovou a jeho bezpražcový nástroj „spieva“ aj na množstve najrôznejších nahrávok. Metheny o ňom povedal: „Jaco v najlepších momentoch definuje, čo znamená slovo džez. Môžem iba povedať, že keď som ho po prvýkrát počul, bol to pre mňa šok. Spôsob, akým hral, nemal obdoby v technickom zmysle, no súčasne v tom bolo cítiť ľudskosť.“
Žiaľ, napriek fenomenálnemu úspechu sa u neho začali objavovať maniodepresívne sklony. Tie v kombinácii s alkoholom a drogami spôsobili rýchly pád. Smrť z rodu zbytočných v roku 1987 definitívne uzavrela úvahy na comeback.
Všetky Pastoriove radové albumy už vyšli na CD. Najnovšia nahrávka, ktorá nesie názov Punk Jazz, je chronologicky usporiadanou antológiou zachytávajúcou hlavné míľniky kariéry najväčšieho basgitaristu všetkých čias. Sú tu skladby zo spolupráce z Joni Mitchellovou, kúzelná melódia Continuum z vlastného debutu, meditatívny dialóg s Methenyho gitarou, megahit Weather Report Birdland, ale aj „spáľňová“ verzia The Chicken z roku 1969. Polovicu druhého disku zaberá takmer úplný prepis albumu Word of Mouth, vrátane ekvilibristicky prerobeného Bacha a originálnej coververzie beatlesovky Blackbird. Zvyšok patrí live nahrávkam z posledného obdobia. Pastoriov bigband počujeme hrať na japonskom turné v roku 1982. Je zvláštne, že vtedajšie problémy lídra sa do hudby vôbec nepremietli. Na pódiu mal všetko pod kontrolou. V osobnom živote však nie. OLIVER REHÁK
