Štepka bilancuje
Stanislav Štepka: Kronika komika. Radošinské naivné divadlo. Réžia: Juraj Nvota. Hudba: Ján Melkovič. Hrajú: Mária Nedomová, Lenka Barilíková, Richard Felix, Ladislav Hubáček a ďalší. Premiéra: 26. apríla
Jubilejná štyridsiata divadelná sezóna Radošinského naivného divadla sa stala pre jej dvorného tvorcu Stanislava Štepku podnetom, aby si zaspomínal. Diváci na pozadí celospoločenského diania a skrz jednotlivé divadelné predstavenia poputujú časom od druhej svetovej vojny až po rok 1989. Stanislav Štepka predstavuje bývalých kolegov.
Veľkú rolu v divadle jeho vlastného života zohrali dve Kataríny. Jednou je pani Kolníková, s druhou, Katkou Šagovou uzavrel manželstvo. A tiež spomína aj na diváka. „Prevandrujeme spolu kopu javiskových i nejaviskových rokov, aby sme sa pokúsili vydať správu o nás všetkých. Takže - vďaka, priatelia, za tú spoločnosť!“ hovorí.
Multimediálna odvaha
Neil LaBute: Bash. Divadlo Astorka-Korzo ‘90. Réžia: Jan-Willem van den Bosch. Hudba: Random Connection Quest. Hrajú: Matej Landl, Anna Šišková, Alena Ďuránová a Ľuboš Kostelný. Premiéra: 25. a 26. apríla
Multimediálne projekty na Slovensku sú zatiaľ iba ojedinelé, totálne multimediálne divadlo však vďaka občianskemu združeniu Metamorfózy a Britskej rade už dnes osvieži astorkársky repertoár. Netradičný projekt je dielom neobyčajnej spolupráce bratislavských a košických hercov, anglického režiséra z Holandska a talianskeho hudobníka, ktorý sa na Slovensko pokúšal dostať bez pasu, lebo bol presvedčený, že cestuje do štátu Európskej únie.
O trilógii monodrám režisér hovorí: „Bash je hrou, ktorá sa pýta, kto je vinný, kto je zodpovedný.“ Hra je náročná dlhými monológmi. „Keď som zbadal štrnásť strán monológu na štyridsať minút, zdesil som sa,“ povedal Matej Landl. „Mňa to zaujalo ako práca. A keďže ma táto práca bavila, dúfam, že divák moje pocity bude zdieľať so mnou,“ tvrdí Anna Šišková. A van den Bosch? „Viem, čo chcem vidieť na javisku. Ak to neprichádza, hneď to dám hercom najavo.“
Nestratiť tvár ani pri pitve
Michal Babiak: Hodina anatómie doktora Šubíka. Štúdio Divadla Jána Palárika v Trnave. Réžia: Michal Babiak. Dramaturgia: Miroslava Čibenková. Hudba: Jozef Bujdák. Premiéra: 26. apríla
Autorský tím vychádzal z faktu, že básnik Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík, bol patológ. To je aj dôvod, prečo privádzajú anatómiu ľudského tela na divadelné dosky. Ich koncepcia sa skladá z troch dôležitých momentov v jeho živote: prvou bola pitva vlastného deväťročného syna, druhým účasť v komisii, ktorá vyšetrovala masakru v Katynskom lese, a napokon sa tvorcovia opreli aj o jeho úsilie vykonať akúsi „pitvu doby“ alebo „sondu do vnútra spoločnosti“. Je to v Trnave už tretia hra v línii inscenácií o slovenských básnikoch, tými prvými boli Válek a Novomeský.
Hra o Žarnovovi bude uvedená v čase stého výročia od jeho narodenia, pretože práve v Trnave pracoval ako lekár. On sám ako „persona non grata“ povedal pravdu o Katynskom masakri ešte pred Gorbačovom a prenasledovaniu tajnej služby sa vzdialil len vďaka emigrácii do Spojených štátov v roku 1952. „Sám som sa pri študovaní rozličných materiálov o ňom veľa naučil,“ hovorí Michal Babiak. V čase druhej svetovej vojny Šubík zachránil niekoľko židovských rodín. „Motív zachovania si ľudskej tváre je podľa mňa aktuálny aj dnes,“ tvrdí režisér.
Rozum, cit a láska
Hans Christian Andersen: Snehová kráľovná. Staré divadlo Nitra. Réžia: Ondrej Spišák. Dramaturgia: Veronika Gabčíková. Hrajú: Danica Hudáková, Agáta Solčianska, Ľubomíra Ondríková a Ján Hrmo. Premiéra: 25. apríla
Rozprávkový príbeh dnes oživia herci, bábkoherci a bábky, klasika svetového velikána má potešiť nielen detského diváka. Súboj citu a rozumu má byť blízky všetkým, pretože sú to všeobecne platné princípy, na ktorých stavajú aj v divadelnom prevedení príbehu. Že hľadanie lásky nie je zbytočné, je posolstvom pre starších, víťazstvo dobra nad zlom zarezonuje skôr v detských dušičkách.
Z bábkových postupov sa tu divák stretne so zaujímavým odkrytým vodením. V inscenácii je využité tieňové divadlo, ktoré pracuje s výtvarnými symbolmi a metaforickými znakmi.
Bajadéra - klasika klasík
Marius Petipa a Sergej Chudekov: Bajadéra. Slovenské národné divadlo. Hudba: Ludwig Alois Minkus. Hrajú: Nina Poláková, Sandra Peronová, Martin Blahuta, Juraj Vasilenko a ďalší. Premiéra: 25. a 26. apríla
Slovenské národné divadlo pripravuje od začiatku roka iba neopozerané, ale zato lákavé baletné predstavenia. Prvým bola svetová premiéra pôvodného slovenského baletu, druhým je prvé slovenské uvedenie klasiky klasík - akou ruská Bajadéra nepochybne je. Už len preto, že vznikla doslova paralelne s Labutím jazerom. Bajadéra prešla mnohými podobami a prepracovaniami a ako prvé sa k nej v dvadsiatom storočí opäť prihlásilo prestížne Americké baletné divadlo.
Bratislavskú Bajadéru naštudoval manželský pár Avnikjan - Alaverdjanová patriaci k významným tanečným pedagógom a odborníkom ruskej klasickej baletnej školy. Bajadéra je učebnicový príklad baletného romantizmu a príbeh v sebe splieta niekoľko milostných nedorozumení, neopätovaných lások, intrigy, napätie, dobrodružstvo, ale hlavne nádych exotiky, ktorý sa tak veľmi ponáša na rozprávku z tisíc a jednej noci.
Najklasickejšie baletné techniky si žiadajú disponovaných tanečníkov, medzi ktorých patrí napríklad Rakúšanka Sandra Peronová, ktorá opustila modernejší repertoár známej viedenskej Štátnej opery. Potvrdila tým slová anglického kritika Cliva Alexandra Barnesa: „Nepáči sa vám Bajadéra, nemáte radibalet.“
