Orfeus. FOTO – JÁN KAPALA
Orfeus v sukni
Christoph Willibald Gluck: Orfeus a Eurydika. Carl Orff: Múdra žena. Theatrium Art Pressburg centrum. Réžia: Pavol Smolík a Tomáš Surý, posl. VŠMU. Hrajú: Petra Weberová, Adriana Kučerová a ďalší. Premiéra: 3. mája.
Študentské absolventské inscenácie sú tento rok operné. Tvorcovia sa pokúšajú stavať na vzájomne kontrastných tituloch. Prvým je známy antický mytologický príbeh lásky, druhým je rozprávkové posolstvo na motívy bratov Grimmovcov. Láska aj víťazstvo dobra nad zlom, múdrosti nad hlúposťou a skromnosti nad pýchou sú nadčasovo aktuálne motívy, ku ktorým sa v dosť odvážnom štylizovanom spracovaní známych titulov rozhodli študenti vrátiť.
Orfeus má podľa režiséra na javisku podať intímnu spoveď muža v prevedení mladej mezzosopranistky.
„V prvom diele ide o hľadanie pocitu, takže sme využili iba čistý javiskový pohyb. V druhom už rozprávame divákovi príbeh, preto je aj pohyb neviazanejší,“ hovorí choreografka Elena Záhoráková. Všestrannosť hercov pochválil aj Pavol Smolík: „Našťastie sú preč časy, keď rozdiely medzi činohernými a opernými hercami boli priepastné.“
Inšpiratívny Prokofiev
Sergej Prokofiev: Rómeo a Júlia. Štátna opera v Banskej Bystrici. Réžia a choreografia: Petr Šimek a.h.. Hrajú: Jelena Kirillová, Marek Lihoťan, Andrej Andrejkovič a ďalší. Premiéra: 3. mája.
Príbeh veronských milencov patrí už medzi piliere repertoáru mnohých scén a divák ho pozná v spracovaniach od multimediálneho projektu, cez muzikál na ľade až po klasický balet. Autorom nového stvárnenia je český choreograf Petr Šimek. Tanečníkom sňal z nôh špičky a dokonca k baletu pripustil aj folkloristov.
Umelec z Liberca hosťuje na Slovensku, rovnako ako prednedávnom tvoril v libereckom divadle slovenský choreograf. „Ide len o náhodu a bežnú migráciu umelcov,“ potvrdil Petr Šimek. On sám túto prácu prijal, pretože ho „inšpirujú ľudia a hudba.“
Hra o večnosti
Vanda Feriancová: Sneh. Divadlo a. ha Bratislava. Réžia: Štefan Korenči. Hrajú: Ján Kroner, Jana Strnisková, Ivan Vojtek, Lenka Košická st., Lenka Košická ml. Premiéra: 2. mája.
Na režisérov podnet prepísala autorka rozhlasovej hry V snehu svoje dielo do divadelnej formy. Hra nesie v divadle podtitul o večnom živote. Od rozhlasu sa líši napríklad aj scénosledom, zachovaná je iba základná kostra hry.
„Vanda šťastne spojila dve roviny,“ charakterizuje hru režisér Štefan Korenči. Otázky existencie posmrtného života sú v protiklade charakteru ľudského bytia. Večnou témou je podľa režiséra aj otázka partnerských vzťahov, rozchod a výmena partnerov. Prečo sa rozhodol takúto hru režírovať? „Zaoberá sa existenciálnymi problémami a mojím zámerom je dať do inscenácie dušu.“ Hra má komorné obsadenie, kde sa na javisku stretne napríklad mama a dcéra. V inscenácii však medzi nimi pokrvné vzťahy nebudú. Pred premiérou nechcel režisér viac prezradiť, ale napovedal, že mama dostala úlohu postavy, ktorá narába osudmi ostatných.
Kemka nevie, čo zahrá
Na motívy hry Slawomira Mrožka: Vdova: Verejný azyl. Klub Čierny Havran. Réžia: Jozef Timčák a Martin Ondriska. Hrajú: Róbert Roth, Juraj Kemka a ďalší. Premiéra: 2. mája.
Hra o smrti je pre umelca vždy výzvou. A dominantnými motívmi tejto hry sú práve smrť, samota a ich groteskné popretie. „Hra hovorí o smrti v inej polohe. Vykresľuje ju ako banalitu a takisto poukazujeme na jej relativitu,“ vysvetlil režisér Martin Ondriska. „Zdá sa mi, že mnohé vdovy berú smrť zdravo a reálne, preto sme využili aj ženský pohľad na smrť. Inak ústrednými postavami sú smrť a čašník, čo disponujú barom.“ Muža v bare si zahrá Juraj Kemka. Rolu prevzal po Lukášovi Latinákovi.
Ani po dnešnej premiére Kemka si ešte stále nie je istý, ako hrať. „S takýmto štýlom divadla sa totiž stretávam prvýkrát. Je štylizované, s nedopovedanými myšlienkami,“ hovorí. Nedopovedané súdy majú vyprovokovať divákov, aby si vytvorili vlastný názor. Každý herec mohol do tvorby hry zasiahnuť. Podľa Kemku to viedlo k hádkam, lebo každý chcel vyjadriť svoj názor. On sa zapojil otázkou, prečo.
ZUZANAKOMÁROVÁ
